Trh liekov je voľný trh, kde sťažia bohaté farmaceutické firmy s nešťastným pacientom

Dostal som otázku, že prečo sú v USA inzulíny také šialene drahé. Tak tu je odpoveď:

Presne na príklade USA a ich cien liekov je vidieť, že sú oblasti, kde musí do voľného trhu vstúpiť silný hráč, ktorý sa dokáže „pomerať“ so silnými farmaceutickými firmami. Vzhľadom na to, že jednak ide o „cenu života“, ktorá je primárne veľmi vysoká a tiež preto, že v medicíne je šialená informačná nerovnováha medzi pacientom a lekárom. Skúsenosti ukazujú, že neexistuje iná entita, ktorá by sa „pomerať“ s nimi dokázala, ako štát.

Aj aj to mnohé štáty ťahajú stále za kratší koniec, sú príliš malé, aj keď sú to štáty.

V USA neexistuje nik, kto by tú cenu na voľnom trhu za pacienta riešil. Čosi málo dokážu poisťovne pre svojich privátnych klientov, ale je to málo. Takže pacient si kupuje lieky na úplne voľnom trhu. A farmaceutické firmy potom samozrejme, z princípu voľného trhu, predávajú tak draho ako môžu a tak dlho ako sa len dá.

Inak, pekne je to vidieť na porovnaní cien rovnakých liekov v USA a Kanade – Kanada to rieši, nie tak intenzívne, ale podobne ako Európa.

Naopak, Mexiko je chudobnejšie, takže firmy proste nastavili nižšiu cenovú hladinu na voľnom trhu.

Niečo málo pomáha koniec patentovej ochrany po 5+5 rokoch od uvedenia na trh. Vtedy danú účinnú látku už môže v podobe svojho lieku vyrábať a predávať hocikto. Ale originálne firmy samozrejme nespali a skúpili generických výrobcov. Takže mnohokrát je to tak, že majú v moci dcéru, aby im nekazila ceny.

V prípade inzulínov sme „náhodou“ v ostatných 30-40 rokoch svedkami v cca 10 ročných periódach významného technologického pokroku. Najprv boli zvieracie inzulíny, potom prišli ľudské inzulíny, prišli upravené zlúčeniny s rôznymi dĺžkami účinku a rôznymi nástupmi účinku. Tým sa zmenili aj medicínske postupy, zmenili sa aj liekové formy, od 10ml flaštičiek po presnedávkové perá. No a každá táto zmena má svoju 5+5 patentovú ochranu. Keď máte patent, máte monopol, ste sám tvorca cenovej hladiny.

V lekárni pred tárou, na strane pacienta je to medícína, od táry do zázemia je to brutálny voľný trh. Na to málokto myslí, keď na recept dostane Augmentin sir za 5€ na záchranu pred smrteľnou sepsou. Pritom cena toho zachráneného života nie je 5€ .

Mimochodom – aj preto nemajú v štátnych regulačných inštitúciách čo robiť nedávni zamestnanci farmaceutických firiem.  Podozrenie na „hosťovanie“, podozrenie na konflikt záujmov, to je vždy veľké. Je úlohou vedenia štátnych inštitúcii, aby podozrenia na tento konflikt záujmom minimalizoval.