Drogy, teda látky vyvolávajúce závislosť, sa vyznačujú jednou zásadnou vlastnosťou, podľa ktorej sa tieto látky aj pomenúvajú – závislosťou.
Závislosť drog sa delí na dve skupiny:
- psychická závislosť
- fyzická závislosť
Veľmi zjednodušene pre pochopenie sa dá povedať, že psychickou závislosťou trpí naše vedomie, náš mozog. Máme dobré pocity a tie si chceme zopakovať. Postupne sa dostane naše vedomie do stavu, že normálne a dobré pocity máme len pri nenulovej hladine látky v tele. A pri nulovej hladine sa dostavujú vrcholne nepríjemné pocity. A tým sa chceme vyvarovať.
V prípade fyzickej závislosti sa rozprávame o zvyšku tela – o ostatných orgánoch. Látky vytvárajúce fyzickú závislosť dostanú naše vnútorné orgány do stavu, že dobre fungujú len pri nenulovej koncentrácii tejto látky v tele. A pri nulovej fungujú zle.
Z takýchto informácií by sa dalo mylne vyvodiť, že veď stačí len pravidelne dodávať látku a všetko by bolo v poriadku. A tu nastupujú dve zrady:
- niektoré časti tela si zvyknú a vyžadujú stále väčšie koncentrácie, aby dobre bolo
- niektoré časti tela sú vplyvom látky vždy mimo schopnosti správne fungovať
S tou prvou zradou, s toleranciou, je spojený problém, že iné časti nášho tela si toleranciu nevytvárajú.
Klasickým príkladom je smrt udusením pri predávkovaní heroínom. Receptory bolesti v tele si vytvoria postupne toleranciu a na ich udržanie v kľudovom stave je potrebná stále väčšia dávka. Naproti tomu – dýchacie centrum v mozgu si toleranciu nevytvára. Takže keď navýšite dávku pre prekonanie tolerancie na bolesť, súčasne si tak utlmíte dýchacie centrum až tak, že proste prestanete dýchať.
Aby sa to nestalo, musí na vás niekto dávať pozor.
A tu nastupuje tá druhá zrada – pod vplyvom látky nefungujete tak, že ste samostatný jedinec, že sa dokážete o seba postarať, že vás ochraňuje pud sebazáchovy a čo ja viem čo ešte. Musíte mať stále niekoho, kto sa bude o vás starať ako o miminko.
To by bolo len tak zo základu tie 4 najzásadnejšie problémy drogovej závislosti. Všimnite si, že vo všetkých je úplne jedno, ako by boli drogy dostupné. Či by štát robil alebo nerobil prohibíciu, tieto prejavy sú vždy prítomné. Sú to vlastnosti tých látok. Preto sa im hovorí látky vyvolávajúce závislosť.
Ako lekárnikovi mi je naozaj jedno, čo budete zo svojim osobným životom robiť. A súčasne ako lekárnik viem, že ma ako zdravotníckeho pracovníka zavoláte, keď bude potrebné sa o vás postarať. Preto, skôr ako sa rozhodnete urobiť niečo so svojim životom, čo bude na 100% vyžadovať moju pomoc, musím vás na to upozorniť. Nie kvôli vám, ale kvôli sebe.
Prvé užitie látok vyvolávajúcich závislosť vás dostáva do stavu, ktorý je popísaný regulárnou medicínskou diagnózou. Už vy nerozhodujete o svojom tele. Už telo začne rozhodovať, ako bude vyzerať váš ďalší život. Už ho nemáte plne pod kontrolou. Preto je to medicínska diagnóza. Rovnako ako cukrovka či vysoký tlak alebo depresia.
Občania s diagnózou v Európe 21. storočia musia dosť zdravotnú starostlivosť. Tak sme sa vzájomne v Európe v 21. storočí dohodli.
Môžeme sa handrkovať, ako sa má štát postaviť k perzekúcii a prevencii drogových závislostí. Je úplne jedno ako sa to nastaví.
Vždy je len a len dôležité, koľko bude ľudí, o ktorých sa budeme musieť starať. Do istej hranice to ako spoločnosť zvládneme. Zvládnu to jednotlivci, zvládne to štátny rozpočet, zvládneme sa na to poskladať vo forme darov pre nízkoprahové nadácie.
No existuje v každej spoločnosti hranica, kedy sa vyčerpajú všetky kapacity pomoci blížnemu svojmu a závislí ľudia začnú umierať na ulici. Snáď sa mi v prvej polovici článku podarilo vám ukázať, že k tomu momentu vždy musí neoddiskutovateľne dôjsť. Je to vlastnosť tých látok – závislosť na
