Ak chcem mať 100% istotu neprítomnosti vírusu, musím vyžadovať 10 dňovú karanténu pred akoukoľvek akciou či interakciou dvoch ľudí alebo skafander. Všetko ostatné je spoľahlivé na menej ako 99%. A keď píšem všetko, tak všetko. Aj očkovanie, aj testovanie. Ja viem, že by ste chceli 100%, lebo či nie je sto pro to nás vždycky skolí. Pri 100% sa v tom nedá žiť.
Očkovanie chráni na 60% – 68% pred nákazou. Takže môžeme povedať, že väčšina (mrky mrk) nič neprenáša a nikoho nenakazí.
V prostredí, kde sú všetci očkovaní je to úplne jedno, na 98% to chráni pred ťažkým priebehom, takže v prostredí očkovaných je to kašlíček a soplíček. Viď data UK, Portugalska alebo Francúzska.
Preto nemá zmysel u očkovaných skúmať, či sú alebo nie sú nositeľmi infekcie.
Ak sa niekto bojí nákazy, tak sa má zaočkovať. Môj prípad, okamžite ako to len bolo možné som sa nechal očkovať. Bol som dokonca taký tvrdý, že (aj) kvôli mne zahučal ex-Krajči.
Matematika nepustí
Aj testy majú svoju spoľahlivosť vyjadrenú parametrami citlivosť a špecificita.
Takže „biednych“ očkovacích 68% a hlavne 98% očkovania sa musí porovnávať s citlivosťou cca 96% (Ag príbalový leták) a 98-99% (PCR) 56% (Ag v štúdii IKEM).
Tak je to aj v prípade námietky, za ktorou je v pozadí úvaha, že veď test mi povie, ako je na tom konkrétny človek. Chyba lávky, nepovie.
V skutočnosti, neporovnávame očkovanie so 100% danými skafandrom/karanténou. Pri biednych parametroch testu, ktoré ešte zhoršujú nelaboratórne podmienky jeho použitia od odberu vzorky až po vyhodnotenie, cítime aj tak leda flatulenciu. A to nehovorím o tom, že testovanie je informácia o tom, čo bolo v čase odberu.
Pri presnejšom PCR je to informácia stará 24 hodín, pri Ag teste je to zas informácia zaťažení veľkou chybou.
Naopak, pri očkovaní nie je čo skaziť. Po tom, ako vás opichajú, všetko odmaká vlastný imunitný systém bez zásahu človeka a jeho vôle.
Nemá to zmysel zo štatistického hľadiska. Preto sú aj medicínsky správne nastavené pravidlá, ak sa očkovaní nemusia preukazovať testom.
