Po sociálnych sieťach lieta fotka štandky heroínu z roku 1898 a popisom, že vtedy do firma Bayer úplne normálne predávala s odporúčaním ako liek na kašeľ.
Tak sa pozrime, ako to s tým heroínom v roku 1898 bolo.
Účinok na utlmenie kašľa je vlastnosť celej skupiny látok na báze morfínu. Majú účinok proti bolesti a aj vplyv na centrum dýchania/kašľa. Ktorý z uvedených účinkov sa prejaví viac závisí od detailnej štruktúry.
Kým morfín má silnejší účinok na bolesť, kodeín vďaka detailom v štruktúre molekuly, má primárne účinok na kašeľ a významne menší na bolesť. Vytvorenie závislosti hrozí rovnako u každého.
Predávkovanie morfínovými prípravkami, teda aj heroínom sa prejavuje práve útlmom dýchacieho centra. Toto centrum v mozgu autonómne (bez nášho vedomého vplyvu) zabezpečuje dýchanie. Jeho funkčnosť si môže každý vyskúšať. Stačí, keď zadržíte dych, po pár desiatkach sekúnd je vaša osobná vôľa bez šance, váš mozog automaticky zariadi, že sa nadýchnete. (skúšanie je na vlastné nebezpečie)
Vplyvom súvisiacich účinkov na ďalšie centrá mozgu, človek pod vplyvom morfínových prípravkov zaspí. Pri predávkovaní prípravkami na báze morfínu sa dotyčný udusí, lebo mu mozog nepovie, že by bolo dobré sa nadýchnuť.
Heroín veľmi dobre tlmí kašeľ. Ale v dávke, kde sa prejaví aj ako brutálna návyková látka. Pomer benefitu z utlmenia kašľa a rizika smrti je šialene nevýhodný pre jeho dnešné používanie.
Keďže v 1898 umierali deti na čierny kašeľ a neexistovali žiadne iné bezpečné lieky a nevedelo sa/nechcelo sa vedieť o nebezpečnosti závislosti, tak sa podával. V roku 1898 bolo známych možno 20-50 skutočne účinných chemických látok, použiteľných ako lieky na všetky existujúce choroby. V jednej indikácii bol na výber buď jeden z nich alebo žiadny liek. Preto sa používali aj lieky veľmi nebezpečné.
V roku 1898 neboli k dispozícii také výskumné metódy, aby ste si všimli účinky nejakej látky, ak tie účinky neboli veľkosti slona. Ani by vás len nenapadlo zaoberať sa nejakým vzťahom štruktúry a účinku chemickej látky. Tých dnešných 5-10 látok na kašeľ by ste v roku 1898 nedokázali objaviť.
Keď som sedel na prednáške z farmakológie, tak náš docent Seginko hovoril, že nám vôbec nezávidí skúšku, ktorú budeme u neho v polovici 90. rokov 20. storočia skladať. Keď on študoval, stačila mu na celú farmakológiu jediná veta: Vzťah štruktúry a účinku je neznámy. A to sa písali 70. roky 20. storočia. Ešte vtedy sme o liekoch vedeli naozaj veľmi málo.
V roku 2019 máme lieky na utlmenie kašľa, ktoré nemajú tak silné vedľajšie účinky, ako hlavný účinok.
Poznáme princíp vzťahu štruktúry molekuly a jej účinku. Poznáme receptorovú teóriu. Máme počítačové modelovanie molekúl na výber potenciálne nádejných liekov.
Máme očkovanie proti čiernemu kašľu, takže táto choroba sa už skoro nevyskytuje. Kašeľ je už len symptóm iného ochorenia, nie samotná vraždiaca choroba. V roku 2019 liečime túto primárnu chorobu a kašeľ riešime, len ak obťažuje.
Máme úplne iné systémy na posudzovanie účinkov liekov, máme úplne iné systémy na zbieranie výskytu vedľajších účinkov. Dnes máme k dispozícii 5-10 chemických látok s overeným účinkom a skontrolovaným účinkom len na kašeľ. Podobne na desiatky chorôb.
Heroín so svojím šialene vražedným profilom už nepotrebujeme. Máme 5-10 bezpečných a účinných prípravkov. Na nevedomosť konca 19. storočia sa preto môžeme oprávnene pozerať z nadhľadu.
No nepohŕdajme našimi predkami len preto, že my toho dnes vieme viac. Lebo aj naši predkovia by iste mali dôvod sa nad nami uškŕňať. Možno by vzali na nás aj bakuľu a uštedrili nám jednu výchovnú. Lebo občas sme napriek možnostiam, vedomostiam a skúsenostiam, ktoré máme, zúfalo hlúpi a nepoučiteľní.
