Archív značiek: Covid 19

Zdravotníctvo

Potrebujeme štatisticky relevantné dáta o výskyte Covid-19 v populácii

Ak by sme boli pred voľbami, teda tak 14-21 dní pred tým ako sa budeme rozhodovať natvrdo, tak by sme si dali urobiť relevantný prieskum založený na vedeckej metóde.

  • V zmysle vedeckej metódy by sme vybrali veľkosť a zloženie vzorky respondentov
  • V zmysle vedeckej metódy by sme sme formulovali otázku.
  • V zmysle vedeckej metódy by sme interpretovali zistené výsledky.

Ako významne stúpne počet chorých, keď sa uvoľnia prísne segregačné opatrenia? (dnešný stav nie je nič iné, ako snaha segregovať ľudí od seba navzájom s cieľom minimalizovať kvapôčkový kontakt)

Vieme to?

Nevieme ani aký je dnešný stav, nie to, aby sme vedeli vyhodnotiť zmenu spôsobenú zmenou režimových opatrení.

Jedným z parametrov je, koľko máme dnes chorých. Ale myslím, skutočne chorých

  • vrátane bezpríznakových nosičov
  • vrátane medzičasom vyliečených (s protilátkami ale bez vírusu)
  • vrátane ľahko chorých, čo sa nepriznajú kvôli minimálnej mzde na dohodu
  • vrátane chorých v nemocniciach
  • vrátane…

Lebo práve aj týchto skupín sa týka problematika prenosu z človeka na človeka kvapôčkovým prenosom.

Druhým parametrom je, akú hodnotu reálne má dnes číslo R0 pri dnes nastavených opatreniach. (R0 – počet ľudí, ktorých nakazí jeden chorý pobehujúci voľne po obchodoch, uliciach a bratislavskej hrádzi a na Bankove.)

Na to už potrebujeme minimálne dve poriadne vedecké merania z odstupom času, aby sme videli trendy pri súčasných opatreniach (aby mi rozumeli v politickej strane – pri súčasnom štýle vedenia kampane)

Keď zmeníme opatrenia, musíme znovu zmerať, vedecky zmerať, výskyt covid-19 v populácii.  Len na základe merania vieme povedať čo skutočne zmena v opatreniach spôsobila.

Hlavne a to hlavne musíme vedieť, ako to vyzerá s „prevalenciou“ v populácii, ktorá neskončí na posteli, ale bude napriek slabým príznakom chodiť do práce, nakupovať, venčiť psa po okolí a klábosiť so susedmi vo výťahu.

Naučme sa pravidelne merať výskyt v populácii

Ten vírus tu bude dlho, potrebujeme vedieť koľko ho máme okolo seba, ako sa správa jeho výskyt vo vzťahu k zmenám v správaní sa obyvateľstva.

Potrebujeme sa porovnávať so susednými krajinami a postupne sa otvárať medzištátne aj pre pohyb osôb.

Ak dva štáty dlhší čas vykazujú úplne rovnakú prevalenciu COVID-19 nemá žiaden zmysel, aby boli medzi takýmito štátmi hranice zavreté pre ľudí viac, ako sú zavreté vnútorné medziokresné, medziregionálne hranice. Pohyb medzi štátmi  aj v otvorenej EU  je oproti pohybu medzi okresmi či regiónmi len slabý odvar. 

Musíme si navzájom v EU dôverovať, že čísla o výskyte sú navzájom dôveryhodné.  Že pravdepodobnosť, že cez hranice príde nakazený je rovnaká až nižšia, ako že príde nakazený z Bratislavy na víkend do Svidníka.

Keď nemeriame neriadime

Je také manažérske pravidlo – čo nemeriam, to neriadim. Ak máme aj naďalej riadiť chorobnosť, musíme merať. Ak merať, tak mám na mysli merať vedeckou metódou. 

Článok sa venuje inému testovaniu, ako je testovanie podozrivých prípadov a osôb z okolia už preukázateľne chorých na covid-19. Toto testovanie slúži na lokalizáciu a cielenú karanténu konkrétnych osôb.

Článok sa venuje meraniu pre účely riadenia plošných nešpecifických opatrení, ich zmien v čase a vyhodnocovania, kto mal pravdu. Či Sulík alebo Matovič.

Lekárnik expeduje

Teórii sa nám tu rojí, ako robotníc v úli. Ale čo je tá teória zač?

Treba sa pozrieť, kam sa zaraďuje vedecká teória v systematike vedeckého skúmania. Nie je to pozorovanie, nie je to pokus, nie je to metaštúdia. Je to teória.

V systematike vedy teória znamená, že si niekto niečo myslí, že by eventuálne tak nejako malo byť pravda, ale musí sa to ešte nezvrátiteľne potvrdiť, aby sa to stalo vedeckým faktom. Alebo sa nájde čo i len jeden kontrapríklad a je po teórii.

Hierarchia vo vede zabezpečuje, že sa dokážeme trochu orientovať v teóriách. Od „renomovaných“ inštitúcii sa očakáva, že budú silou svojej reputácie brzdiť publikovanie čohokoľvek, čo koho napadne. Takže väčšinou z lepších univerzít vypadávajú teórie, ktoré aj niečo vydržia v čase. Teórie, ktoré sú založené na nejakých pevných základoch a z týchto základov predpovedajú, že budúce pokusy budú v súlade s ich teóriou.

Jednou z najtvrdších teórii je Eisteinova teória relativity. Čosi postuloval, čosi načrtol a vedci sa už 60-70 rokov snažia útočiť z každej strany, len aby ju vyvrátili. Každý takýto pokus o rozvrat však vychádza presne v súlade s predpoveďami jeho teórie.

Dobrú teóriu každé ďalšie pozorovanie a pokusy potvrdzujú. Potvrdzujú sa očakávania a predpovede z teórie vyplývajúce. No sama o sebe, teória ešte stále nie je vedeckou pravdou. Ani tá Eisteinova.

Mimochodom, aj heliocentrický systém planét, alebo planetárny model atómu boli svojho času uznávané teórie. Dnes tu je Veľký trest a Heisenbergov princíp neurčitosti.

Dnes sa ku covid-19 rojí teórii, že by aj včelín závidel. Ale merania, výskumy, tie potrebujú čas. Ľudia by dnes chceli informácie najlepšie včera. No pravda je taká, že dnes len a len teoretizujeme ako eventuálne bude. Nostradamus hadr.

Aj v tej oxfordskej teórii sa píše hneď v nadpise: Fundamental principles of epidemic spread highlight the immediate need for large-scale serological surveys to assess the stage of the SARS-CoV-2 epidemic | medRxiv (potrebujeme merať, skúmať, aby sa ich teória potvrdila alebo vyvrátila)

Aby som prispel aj ja jednou teóriou

Vysvetlenie koncentrovanej úmrtnosti počas epidémie Covid-19 by mohol byť akýsi ad-on. Je to čosi navyše.

Časť mŕtvych berie ostatným ochoreniam – pacienti by tak či tak umreli, mali by v úmrtnom liste rovnaký dátum a inú diagnózu. To sa bude dať vyhodnotiť až o rok, keď sa porovnajú medziročné štatistiky. Ak bude rok 2020 oproti 2019 vykazovať výrazný pokles úmrtí na iné ako covid-19, tak mám pravdu.

Časť mŕtvych má na svedomí covid-19 a keby tu nebol, tak by títo mŕtvy mali v úmrtnom liste aj inú diagnózu aj iný dátum. Charakteristickou skupinou v tomto budú superohniská, ako napríklad domovy dôchodcov.

Časť mŕtvych sú dôsledky havárie systému – takzvané odvrátiteľné úmrtia, čo je aj za bežných okolností teoretický konštrukt a v dnešných dňoch ale že úplne teoretický konštrukt. Toto sa meria nepriamo, sledovaním takých parametrov, ako je časová medzera medzi prvými príznakmi a prvým vyšetrením či podaním prvej liečebnej dávky (napríklad v onkológii). Dojazdy sanitiek, počet pacientov na jedného špecialistu, čakacie doby a tak podobne. Následne sa to porovná medzištátne, medzi systémami. Hovorím, je to teoretický konštrukt. Akokoľvek, všetky tieto parametre sa zhoršujú v čase núdzového režimu.

Takže tú máme dve nové neprázdne množiny, ktoré boli v marci 2019 prázdne.

Ale ja nie som z Oxfordu, ja si môžem publikovať teórie aké len chcem.

Lekárnik expeduje

Ako chrániť tých, čo ochranu potrebujú – seniori a nepandemicki chorí

Aby sa osoba A (senior, lekár, sestra, lekárnik) nenakazila bez ohľadu na to, čo sa nachádza v okolí, musí mať na sebe ochranné pomôcky s absolútnou (limitne sa blíži k 99%) ochranou – v aktuálnom svete je to respirátor plus ochranný odev. A musí s mím zaobchádzať správne. To tiež nie je jednoduché a je to neoddeliteľnou súčasťou ochrany. Potom sa osoba A môže pohybovať aj v kontaminovanom prostredí.

Pri návrate do svojho nekontaminovaného prostredia sa správne zbaviť ochranných prostriedkov.

Keď nie je respirátor aj rúška dobre poslúži, ale už nehovorme o 100% ochrane.

Aby sme sa zas vrátili na vysokú úroveň, musí už spolupracovať aj strana B.

Aby osoba B (pacient, rodinný príslušník, poštár) nenakazila okolie, musí mať minimálne rúško (zníženie pravdepodobnosti nakazenia okolia o desiatky percent), ideálne respirátor (80-90%). Aby patogén ostal vo vnútri a nelietal od nosiča von. Každá osoba B. Keď nemeriame, netestujeme, tak každý sa musí správať ako nosič.

Kombináciou dosiahneme maximálne možnú ochranu osoby A.

Takže od najmenej účinných (ale stále situáciu zlepšujúcich) po najsilnejšie opatrenia: 

  1. senior rúško ostatní nič (nulový bod)
  2. všetci  na okolí rúško a kontakt v na to určenom priestore (chodba…)
  3. senior respirátor a ostatní hocičo a kontakt v na to určenom priestore (chodba…)
  4. všetci rúško, senior respirátor a kontakt v na to určenom priestore
  5. vakcína

Takže odpoveď ako ochrániť seniorov – rúško každý s kým sa stretáva je základ čo ostatní vedia spraviť.

Najmä  tí, čo sú „zdieľanou“ osobou (ideálny vektor prenosu) – teda sa stretáva postupne v čase s viacerými osobami. Ideálne – dekontaminácia pred kontaktom so seniorom. V  bežnej interakcii neprichádza do úvahy, preto hovorím o minimálne interakcii vo vyhradenom priestore.

Sám senior si musí chrániť svoje dekontaminované prostredie – nevpúšťať nikoho bez 100% vylúčenej infekcie. A pri interakcii vyžadovať hlavne aby ONI mali minimálne rúško.

Preto lekári/nemocnice sa neepidemických oddeleniach tak striktne vyžadujú, aby od nich epidemickí a potenciálne nákazlivý pacienti nedostali – aby ochránili nekontaminované prostredie. Aby nemuseli do karantény ako potenciálny nosiči infekcie.