Neexistuje žiaden popis, že by niektorá z látok v čaji (zelenom, modrom, fialovom či čiernom), o ktoré nám ide, sa rozkladala (prebieha samovoľná chemická reakcia) pri 81 stupňoch a bola stabilná pri 79 stupňoch Celzia.
A tým je daný koniec diskusie o teplote vody. (Camellia sinensis nie je sliznatá droga. O teplote rozpúšťadla má zmysel diskutovať len u sliznatých drog, ako sú napríklad podbeľ alebo púpava)
Vyššia teplota je zaujímavá len a len kvôli zrýchleniu procesu vylúhovania. Keďže pri vyššej teplote sa molekuly účinných látok rýchlejšie pohybujú, skôr sa uvoľnia z pôvodného matrixu čajových lístkov a prejdú do matrixu rozpúšťadla, teda vody. Exaktnejšie – lepšie sa udržuje koncentračný spád.
Vysokú teplotu v pohode nahradíte napríklad intenzívnym miešaním počas vylúhovania, alebo čaj proste nasypte do mixéru s vodou o teplote 37 stupňov. Exaktne – urobte si protiprúdovú extrakciu. 😉 Výsledok bude rovnaký.
Čo sa týka rozpustnosti, tam je kľúčová teplota cca 40 stupňov, teda teplota, ktorú znesieme na jazyku. Chladnutím výluhu z 80 na 40 stupňov pozorujeme, že z roztoku vypadávajú kryštáliky pôvodne (pri 80 stupňoch) rozpustených látok a tie sa usadzujú na kadejakých kryštalizačných jadrách, akými sú smietky čajových lístkov, alebo nerovnosti na stenách nádoby.
Vrátiť do roztoku by ste to dokázali, len ak by ste pridali viac rozpúšťadla. Do plného hrnčeka dvojnásobok vody nenalejete. Naopak, na tejto finte je založené pitie čaju z ruského samovaru. Tam sa koncentrovaný výluh udržiava pri vysokej teplote a ešte pred ochladením sa zriedi čistou vodou v šálke. Takže aj po ochladnutí na pitnú teplotu je koncentrácia účinných látok pod úrovňou nasýteného roztoku.
Keďže v žalúdku máme 37 stupňov, tento pôvodne rozpustený prebytok aj tak naše telo nevyužije, keďže základným pracovným prostredím chémie ľudského organizmu je vodný alebo olejový roztok. Čo nie je rozpustné vo vode (alebo v tukoch), to sa do pečene nedostane, ale putuje cez hrubé črevo von z tela.
