Inhalačný inzulín nenapĺňa očakávania

Do inhalačnej formy inzulínu sa vkladali veľké očakávania. No zdá sa, že napriek veľkým investíciám do výskumu, jednotlivé firmy postupne upúšťajú od ďalšieho rozvoja tejto liekovej formy.

„Fast-acting inhaled insulin in the form it is known today is unlikely to offer significant clinical or convenience benefits over injections of modern insulin with pen devices such as Novo Nordisk’s FlexPen,” Lars Rebien Sorensen, the company’s CEO, said in a press release. Zdroj:
Novo Nordisk Shelves Inhaled Insulin

„Rýchlo účinkujúci inhalačný inzulín, vo forme ako ho poznáme dnes, nie je na nešťastie schopný ponúknuť lepšie výhody ako injekcia pomocou moderného dávkovacieho systému ako je inzulínové pero FlexPen“

Pritom testovanie je v posledných fázach klinického skúšania. To znamená, že v rámci testovacej procedúry firme Novo Nordisk už veľa nechýbalo k uvedeniu svojho produktu na trh.

Podľa dostupných informácii nie je ani tak problém v liečive samotnom. Problémy sú s liekovou formou, s dávkovaním, s inhalátormi.

Vrahovia baktérií – ako fungujú antibiotiká

„Pani doktorka, zasa to na mňa prišlo, tá chrípka. Vlečie sa to so mnou už dlho.. mohli by ste mi predpísať nejaké antibiotiká?“

Každý z nás ich bral, každý ich pozná. Veteráni medzi liekmi, hrdinovia papierových škatuliek, záchrancovia našich dní. Koľkí z vás ale poznajú ich pravú tvár? Viete s kým máte tú česť? Ich príbeh je veľmi zaujímavý…

Boj proti zlým baktériám zvádzalo ľudstvo od svojho počiatku. Rôzne plesne, bylinky a iné dary prírody používali ľudia na boj proti infekciám. Často bolo najúčinnejšou metódou vypálenie infikovanej rany žeravým predmetom. Objav Penicilínu bol však veľkou revolúciou. Antibakteriálne účinky plesne Penicillium boli už známe, keď Alexander Fleming izoloval Penicilín. Odvtedy pribúdajú stále nové a nové antibiotiká. Čo sú to teda antibiotiká a ako fungujú? Ako vhodný príklad na vysvetlenie sa nám ponúka sám slávny Penicilín.

Penicilín patrí do skupiny β-Lactam Antibiotík. Pôsobí baktericídne, čiže zabíja baktérie. Baktérie, na ktoré účinkuje Penicilín, si potrebujú pre svoj slušný bakteriálny život vytvoriť plášť, ochranu pred okolitým svetom. Ak ho nemajú, nemôžu žiť. Tento tzv. mureínový plášť si „štrikujú“ z rôznych vlákien, ktoré sa nachádzajú poblíž baktérie. Ak baktéria nemá problém, vyrobí si takýto plášť a je schopná vykonávať svoju zlovestnú činnosť. Ak sa však v jej blízkosti objaví Penicilín, stane sa tragédia: Penicilín sa votrie medzi „štrikovacie náradie“ a pokazí celú výrobu. Baktéria nemá dobrý plášť a zomrie. Ak sa nachádza dosť veľa Penicilínu počas dostatočne dlhej doby v okolí baktérií, po istej dobe umrú všetky. A to je našim cieľom pri liečbe antibiotikami.

Vráťme sa k citátu v úvode článku:

„Pani doktorka, zasa to na mňa prišlo, tá chrípka. Vlečie sa to so mnou už dlho.. mohli by ste mi predpísať nejaké antibiotiká?“

Vieme, že chrípkové ochorenia spôsobujú vírusy. Vírusy sú niečo iné ako baktérie. Mohlo by sa zdať, že sú si niečím podobné. Nie je to však tak, vírusy a baktérie si sú vzdialené asi ako ľudia a larvy Babôčky pávookej. Vírusy nie sú regulárne živé organizmy, neskladajú sa z buniek a preto na ne žiadne antibiotikum sveta nemôže účinkovať. Ak trpí teda pacient ochorením, ktoré je vírusového pôvodu, antibiotická liečba nemá zmysel. Stáva sa však, že po vírusoch nastúpia na scénu baktérie a z priesvitných sopľov sa po pár dňoch stanú sople žlté a zelené. Vtedy majú antibiotiká zmysel.

Na Slovensku je situácia tragická, antibiotík sa predpisuje oveľa viac, ako je treba, v tomto sme (konečne v niečom!) nad celoeurópskym priemerom. Môj fiktívny výrok fiktívnej pacientky je často realitou a často je takáto prosba aj vypočutá a pacient dostane antibiotikum aj keby mohol vírusovú infekciu vyležať a vypotiť. Na tomto mieste by ste sa ale mohli spýtať: „Je to zlé? Veď antibiotiká zabíjajú len baktérie, nášmu telu neškodia. Tak by sme ich mohli jesť hlava-nehlava, nie?“ Samozrejme, že nie. Liek, ktorý nemá vedľajšie účinky asi nemá vôbec žiadne účinky, znie obľúbený citát farmakológa. Antibiotiká majú vedľajšie účinky. Jeden príklad: V tele máme aj „dobré“ baktérie, predovšetkým v hrubom čreve. Tam nám pomáhajú s trávením. Antibiotiká, ktoré berieme napríklad pre bolesť hrdla môžu vyzabíjať „dobré“ baktérie a hnačka je na svete! Preto je dôležité konzumovať pri antibiotickej liečbe aj probiotiká, ktoré nám obnovia tieto „dobré“ baktérie. Jogurt alebo acidko nesmie chýbať v jedálničku.

Ďalšou neplechou ktorú môžu baktérie napáchať je ich rezistencia. Rezistencia je ochrana baktérií proti antibiotikám. Bránia sa, nechcú umrieť. Často sa im podarí husársky kúsok – zmutujú, premenia seba a všetky svoje budúce generácie na mutantov, na ktorých antibiotiká nezaberajú. A to je naozaj nebezpečné, lebo potom môže obyčajná infekcia napáchať veľké škody, často aj smrť. A čím viac antibiotík sa predpisuje, tým viac rezistencií vzniká.

V závere sa opäť vrátim k citátu z úvodu. Chrípkové ochorenia treba predovšetkým nedostať a ak ich už máme, tak preležať. Antibiotická liečba vírusových ochorení je nesprávna. Antibiotiká samé sú ale skutočnými pomocníkmi v boji proti baktériám, vo veľa prípadoch znamená ich nasadenie záchranu života.

Celulózový výluh zo siete

Prinášam výber zaujímavých článkov, ktoré sa urodili v oblasti farmácie a lekárenstva tento týždeň.

A začneme, pre nás lekárnikov, hlavne pre kolegov, klinických farmaceutov, smutnou správou. Lieky budú podľa genetického kódu vyberať počítače.

„Software by měl fungovat tak, že po zadání informace o genetickém kódu pacienta bude schopen předpovědět, jak proteiny v těle nemocného zareagují na určitý lék. Projekt směřuje do personalizace medicíny – pacientům by se předepisovaly léky podle toho, jaké mají genetické predispozice, řekl ČTK Jiří Damborský z Masarykovy univerzit“ Zdroj: Brněnští vědci vyvíjí program, jenž lidem předepíše léky na míru

V Čechách začal od nového roku platiť balík reformných zákonov na ozdravenie verejných financií. Okrem iného zavádzajú poplatky za ošetrenie a poplatky za výber liekov na recept. Je to veľmi podobné, ako to bolo za predchádzajúcej vlády na Slovensku. U lekára sa platí poplatok 30 Kč, na pohotovosti 90 Kč a v lekárni za položku (nie počet balení, ale druhy liekov) 30 Kč. Pri hospitalizácii je to 60 Kč za deň. Tieto poplatky platí aj cudzinec, teda aj my, Slováci, keď navštívime v Čechách lekára kvôli nejakému akútnemu problému. Pre úplnosť doplním, že sa treba preukázať medzinárodnou kartičkou poistenca a všetka starostlivosť pôjde na úhradu poisťovne, vrátane úhrady za lieky. Poplatky a doplatky za lieky ale treba zaplatiť.

Rovnako ako na Slovensku, aj Česi si užívajú pôrodné bolesti:
Advokát: Pro lékaře bude problém vymoci od dlužníků poplatek, Lékařka si připadá jako hokynářka, automatům se kroutí papír. A aj nejaká tá chybička sa vlúdila: Kvůli chybě musí chronicky nemocní kojenci u lékaře platit.

Zaujímavosťou, ktorú sme na Slovensku nemali, je, že sa obmedzila celková suma, ktorú pacient zaplatí za rok na poplatkoch u lekára a doplatkoch za lieky. Pokiaľ niekto zaplatí viac ako 5000 Kč, peniaze nad túto sumu mu vráti poisťovňa. Akokoľvek je v Čechách zavedenie poplatkov kritizované, tento prvok si zaslúži pochvalu.

Teraz nahliadneme do dvoch štúdii. Jedna porovnávala výkonnosť lekárov z terénu voči lekárom z nemocnice. Zistili zaujímavý fakt, že lekári z nemocnice liečili lacnejšie a rýchlejšia ako lekári z terénu.

„Results As compared with patients cared for by general internists, patients cared for by hospitalists had a modestly shorter hospital stay (adjusted difference, 0.4 day; P<0.001) and lower costs (adjusted difference, $268; P=0.02) but a similar inpatient rate of death (odds ratio, 0.95; 95% confidence interval [CI], 0.85 to 1.05) and 14-day readmission rate (odds ratio, 0.98; 95% CI, 0.91 to 1.05). As compared with patients cared for by family physicians, patients cared for by hospitalists had a shorter length of stay (adjusted difference, 0.4 day; P<0.001), and the costs (adjusted difference, $125; P=0.33), rate of death (odds ratio, 0.95; 95% CI, 0.83 to 1.07), and 14-day readmission rate (odds ratio, 0.95; 95% CI, 0.87 to 1.04) were similar." Zdroj: Outcomes of Care by Hospitalists, General Internists, and Family Physicians

(Dĺžka hospitalizácie bola o 0,4 dňa kratšia, o 268 dolárov lacnejšia, pričom úmrtnosť pacientov a množstvo opätovných hospitalizácii bolo rovnaké.)

Druhá štúdia sa zaoberala suplementáciou (náhradou) testosterónu u starších mužov a jej vplyvu na rôzne parametre:

„Testosterone supplementation for 6 months did not affect functional status or cognition in older men with low-normal testosterone levels, but it increased lean body mass and had mixed metabolic effects, according to the results of a double-blind, randomized controlled trial reported in the January 2 issue of the Journal of the American Medical Association.“ Zdroj: Testosterone Supplementation May Increase Lean Body Mass in Older Men

(Doplňovanie testosterónu neovplyvňovalo funkčný status, kondíciu a schopnosť myslenia, malo však pozitívny vplyv na množstvo svalovej hmoty a množstvo tuku. Externé dopĺňanie testosterónu malo aj rôzne metabolické efekty (vplyv na inzulínovú rezistenciu a hladinu cholesterolu))

Viac podrobností je v odkazovaných článkoch. V prípade, že máte záujem o podrobnejšie rozobratie problematiky, ozvite sa do komentárov. V prípade hlbšieho záujmu môžem pripraviť podrobnejší článok na konkrétnu tému.

Na záver si dáme správu z oblasti veľmi populárnej. Veď ktorý rodič by sa nepotešil, keby po zaočkovaní svojho dieťaťa nemal na to dieťa kokaín žiaden vplyv? Informácia pochádza z článku Experimental Vaccine Could Vanquish Cocaine Habit