Lekárnik expeduje

Očkovaných naozaj nemá zmysel testovať, je na to aj matematika

Ak chcem mať 100% istotu neprítomnosti vírusu, musím vyžadovať 10 dňovú karanténu pred akoukoľvek akciou či interakciou dvoch ľudí alebo skafander. Všetko ostatné je spoľahlivé na menej ako 99%.  A keď píšem všetko, tak všetko. Aj očkovanie, aj testovanie.  Ja viem, že by ste chceli 100%, lebo či nie je sto pro to nás vždycky skolí. Pri 100% sa v tom nedá žiť.

Očkovanie chráni na 60% – 68% pred nákazou. Takže môžeme povedať, že väčšina (mrky mrk) nič neprenáša a nikoho nenakazí.

V prostredí, kde sú všetci očkovaní je to úplne jedno, na 98% to chráni pred ťažkým priebehom, takže v prostredí očkovaných je to kašlíček a soplíček. Viď data UK, Portugalska alebo Francúzska.
Preto nemá zmysel u očkovaných skúmať, či sú alebo nie sú nositeľmi infekcie.

Ak sa niekto bojí nákazy, tak sa má zaočkovať. Môj prípad, okamžite ako to len bolo možné som sa nechal očkovať. Bol som dokonca taký tvrdý, že (aj) kvôli mne zahučal ex-Krajči.

Matematika nepustí

Aj testy majú svoju spoľahlivosť vyjadrenú parametrami citlivosť a špecificita.

Takže „biednych“ očkovacích 68% a hlavne 98%  očkovania sa musí  porovnávať s citlivosťou cca 96% (Ag príbalový leták) a 98-99% (PCR) 56% (Ag v štúdii IKEM).

Tak je to aj v prípade námietky, za ktorou je v pozadí úvaha, že veď test mi povie, ako je na tom konkrétny človek. Chyba lávky, nepovie.

V skutočnosti, neporovnávame očkovanie so 100% danými skafandrom/karanténou. Pri biednych parametroch testu, ktoré ešte zhoršujú nelaboratórne podmienky jeho použitia od odberu vzorky až po vyhodnotenie, cítime aj tak leda flatulenciu. A to nehovorím o tom, že testovanie je informácia o tom, čo bolo v čase odberu.

Pri presnejšom PCR je to informácia stará 24 hodín, pri Ag teste je to zas informácia zaťažení veľkou chybou.

Naopak, pri očkovaní nie je čo skaziť. Po tom, ako vás opichajú, všetko odmaká vlastný imunitný systém bez zásahu človeka a jeho vôle.

Nemá to zmysel zo štatistického hľadiska. Preto sú aj medicínsky správne nastavené pravidlá, ak sa očkovaní nemusia preukazovať testom.

Farmácia

Úskalia pri vývoji lieku na covid-19

Bomba špica, bude liek! 

Austrálski vedci objavili podľa vlastných slov spôsob ako zastaviť rozmnožovanie koronavírusu SARS-CoV-2 v napadnutých ľudských bunkách. Ide o veľký krok smerom k liečbe ochorenia Covid-19, informoval na svojej webovej stránke Inštitút Petra Dohertyho pre infekcie a imunitu, ktorý sa na výskume podieľal.

Tento nový objav vzišiel zo spolupráce s Onkologickým centrom Petra MacCalluma, ktoré v roku 2019 predstavilo nový nástroj genetického inžinierstva na elimináciu abnormálnej RNA spôsobujúcej rakovinu u detí.

Zdroj: Vedcom sa podarilo zastaviť rozmnožovanie koronavírusu v ľudských bunkách

Budem teraz trochu uvažovať nahlas:

A: Je to enzým, teda peptid, teda bude kopa mrzenia okolo vymýšľania rozumnej liekovej formy, aby sme do tela dostali a hlavne v ňom udržali aktívnu formu. Enzým, znamená „mäso“ a to trávime s gustom. Stačí prvý prechod prečeňov a je celý slávny liek rozšroubovaný na prvočinitele, teda na aminokyseliny. Tie sú potom pekne drahým stavebným materiálom trebárs pokožky. 

B: Ešte len budú skúšať na zvieratách, či im to účinkuje. Vakcína sa rodila niečo cez rok a to do toho šli šialené prostriedky, aj finančné aj mozgové. Tu tá podpora, aj vzhľadom na predchádzajúci bod, nebude až taká. Prenos poznatkov zo zvierat na človeka občas funguje, občas nie celkom funguje. Takže ďalšie riziko, že z nádejného lieku bude len ďalší základný výskum. 

C: Stále je tu problém bezpečnosti. Ak som dobre pochopil princíp CRISPR technológie, je to zásah do RNA mechanizmu tvorby bielkovín. Myslím, že bude kopa mrzenia so selektivitou.

Jedna z mojich obľúbených definícii života znie: „Spôsob existencie bielkovín.“ Bielkoviny sú všade v tele, každá jedna je výsledkom toho istého RNA-mechanizmu. Zabezpečiť fakt selektivitu len a len na bielkoviny vírusu, to nebude sranda. So selektivitou totiž súvisia vedľajšie účinky.

Akonáhle počujem „onkológovia“, tak problém so selektivitou je automaticky na stole. Aj tie najmodernejšie z moderných cytostatík hrajú preteky, či zabijú skôr nádor alebo pacienta. Veľmi si vieme pomôcť konštitúciou liekovej formy, ale tu sme zas v bode A. Tabletka fakt nebude asi stačiť.

Nie nehovorím, že je to nemožné

Suma sumárum, je tam kopa výziev, ktoré musia prijať a vyriešiť. Kopa znamená čas. Čas znamená utopené peniaze do vývoja s neistým výsledkom. Ale držím im palce. Veď nakoniec budeme my lekárnici zarábať na predajoch.

Na druhej strane, ak by sa im fakt podarilo doterigať CRISPR technológiu aspoň do infúzie a skutočne by ten princíp naplnil slová „Flexibilita CRISPR-Cas13 – ktorá si vyžaduje iba vírusovú sekvenciu – znamená, že budeme môcť rýchlo vytvoriť antivirotiká na Covid-19 a aj akékoľvek iné nové vírusy“, tak to by bola fakt bomba špica.  Bol by to úspech na úrovni Flemingovho penicilínu. Bol by to začiatok antivirotikovej éry. 

Ako som už niekde a niekoľkokrát spomínal, reálne antivirotiká dnes vlastne nemáme. To čo za ne vydávame, má účinok tak 60-70% S tým, na čo sme zvyknutí u antibiotík sa to nedá porovnávať.

Ja ľudstvu verím, že to dokážeme.

Lekárnik expeduje

Testujeme vakcíny covid-19 na deťoch – vysvetlenie dôvodov

Dnes očkujeme bolus – celú populáciu. No už o rok o takomto čase by sme mali prejsť na normálny režim „očkujeme ročník narodenia XXXX“. A na kompetentné rozhodnutie, čo dosadiť za XXXX potrebujeme vedecké dáta.
Ak zistíme, že po uvedených vakcínach nastáva dlhodobá až celoživotná imunita, tak je správne očkovať čo najskôr, keď je to už bezpečné a účinné.
 
Ako zistíme, že vo vakcíne nastáva dlhodobá imunitná odpoveď?
Len klinickým skúšaním. Rovnako je to o potvrdení bezpečnosti. Áno, je to skúšanie, je to pokus na deťoch, to nik nepopiera. Preto sa to deje pomocou naplnenia bezpečnostných protokolov, ktoré sú rokmi precizované.
 
Očkovanie je vždy podanie lieku zdravému. Preto sú na klinické skúšky vakcín kladené špeciálne požiadavky okrem tých štandardných na klinické skúšanie liekov na chorobu.
 
Podanie liekov dieťaťu je veľký etický morálny a aj medicínsky (rozdiely vo farmakokinetike aj farmakodynamike lieku) problém. Detskí onkológovia by vedeli rozprávať v akej sivej zóne sa často pohybujú. Čo podanie, do de facto klinické skúšanie. Preto je na takéto klinické skúšanie daný zvýšený dohľad a ďalšie požiadavky vyplývajúce z veku.
 
Jednu zo zásadných úloh pri povoľovaní zohráva posúdenie očakávaných výsledkov v pomere k rizikám pre účastníkov klinickej štúdie. Počas celého skúšania sa robí priebežný dohľad a pokojne sa to celé zastaví, ak vzniknú pochybnosti.
 
Tak prečo to celé robíme, ak je to tak kontroverzné a dokonca tú kontroverziu aj farmabiznis priznáva?
 
Deti všeobecne dokážu znášať obligátne vedľajšie účinky týchto vakcín (teplota, bolesť v mieste vpichu, bolesť hlavy) výrazne ľahšie aj pri ich vysokej intenzite. Preto má zmysel také to klasické očkovanie kompletného ročníka narodenia presúvať do mládežníckych až detských čias. Samozrejme za podmienky, že budeme mať vedeckou metódou potvrdené, že pôjde o dlhodobú imunitu.
 
Áno, očkovanie na covid-19 je špecifické oproti očkovaniam podávaným v prvých dňoch až mesiacoch života. Kým väčšina doterajších očkovaní zachraňovala deti, lebo väčšina tých chorôb má v detstve horšiu prognózu ako v dospelosti, tak u covid-19 je to naopak.
 
Áno, máte pravdu, bude potrebné pri zaradení očkovania na covid-19 do štandardného očkovacieho kalendára (neriešme teraz či povinne alebo nepovinne) po zvážení všetkých benefitov a všetkých rizík, kam to zaradiť. Či stačí až po 16 roku, lebo dovtedy samotná choroba nezabíja ani nemrzačí. Alebo je to tak jedno (vakcína bezpečná a dlhodobo účinná), že je to lepšie urobiť čo najskôr.
Dnes nevieme, ale od politikou sa očakáva rozhodnutie. Tak rozumný politik hladí s nádejou k vedcom, aby mu dodali kvalitné podklady pre rozhodovanie.