Podľa vedúceho výskumu na britskej univerzite v Bristole Adama Trickeyho je zlepšenie liečby dané pravdepodobne tým, že sa v nej kombinujú lieky s menším množstvom nežiadúcich vedľajších účinkov. Pestrejší je aj výber látok proti vírusom, ktoré sú voči liekom vysoko odolné. V neposlednom rade sa tiež všeobecne rozšírilo medzi pacientmi správne dodržiavanie liečebných postupov.
Antiretrovírusová terapia sa prvýkrát rozšírila v polovici deväťdesiatych rokov. Zahŕňa kombináciu troch alebo viacerých liečiv, ktoré blokujú rozmnožovanie vírusu HIV. Tým sa umožňuje obnova poškodeného imunitného systému spôsobeného vírusom HIV a tiež sa tým zabraňuje ďalšiemu šíreniu choroby.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa tento liečebný postup zavádzal čo najskôr po tom, čo lekári diagnostikujú u pacienta, že je nakazený vírusom HIV.
Terajší analýza vychádza z prieskumu vývoja liečby chorých v Európe a Severnej Amerike, ktorý zahŕňal 88.504 osôb nakazených vírusom HIV, ktoré začali antiretrovírusovú terapiu v rokoch 1996 až 2010.