Archív kategorií: Lekárnik expeduje

Odpovede pre očkovaných o fungovaní imunity a prečo o očkovaných vieme všetko a „o prekonaných“ veľké nič

Na úvod základná premisy:

  1. Odpovedám zaočkovanému. Teda komplet dve dávky a od druhej je viac ako 14 dní.
  2. Ak aj prekonal Covid, tak určite bol zaočkovaný.

Otázka:  Ak človek prežije, tak to bol ľahký priebeh?

Odpoveď: Ľahký priebeh je keď to „ľahko“ prekonáme. Pre chlapov je hranica soplík, kašlík, pre ženy 40. teplota. Ale vážne – ťažký priebeh sú hospitalizácie aj s len pozorovaním, o kyslíku či ventilácii ani nehovorím. Tiež dlhodobé domáce PN, neustupujúce príznaky.

Otázka: Očkovaní sme na kopu virusovych ochorení, prečo žiadne z tých chorôb ani neprepuknú na rozdiel od covidu?

Odpoveď: Sú tri oblasti:

1. pretože naširoko naďaleko nie je žiaden kus vírusu. Alebo  toho vírusu naširoko naďaleko tak málo v počte kusov vírusových častíc, že to náš očkovaním vytrénovaný systém zmaže už v takom štádiu nákazy, kedy ešte neprepuknú vonkajšie prejavy choroby.

2. Tiež niektoré choroby sú v detstve smrteľné, ale dospelácky imunitný  systém a dospelácky silný organizmus ich už v pohode zvládne. Očkovanie v detstve je potom hlavne o preklenutí toho nebezpečného obdobia, kedy sa imunitný systém jedinca musí naučiť likvidovať veľkú paletu vírusov a baktérii  v krátkom období a všetko si pchá do úst, aby vyskúšal, ako to chutí.

3. Pretože všetky tie vírusy, čo sa na ne očkuje,  sú super stabilné a náš imunitný systém si súčasne po očkovaní vytvorí super stabilný systém imunitnej reakcie.

4. Je taká zákonitosť, že ide ruka v ruke stabilita vírusu z jeho nebezpečnosťou. Má to čosi dočinenia s darwinovou teóriou o vývoji a prispôsobovaní sa. Je v záujme vírusu nezabiť svojho hostiteľa. Lebo proti nebezpečným sa hostiteľ bráni. Super nebezpečné a smrteľné pravé kiahne poľovačku hostiteľa (človeka) neprežili.  Tento vírus nebol schopný zmutovať do  neškodnej varianty. Rôzne druhy koronavírusov naopak domutovali až k takým variantom, ktoré nám neškodia (a že ich je), nechávame ich na pokoji a tak si na našom a v našom tele pokojne žijú.

A na druhej strane. Koronavírusy sú zo svojej podstaty milovníci mutácii, čo sťažuje nášmu imunitnému systému prácu.

3. Vakcína je stále len na začiatku vývoja. Musíme dokončiť vývoj vakcíny tak, aby sme dokázali po aplikovaní vakcíny v tele vytvoriť ešte vhodnejší, ešte kvalitnejší kus antigénu, ktorý vybudí lepšie, kvalitnejšie, trvanlivejšie a radostnejšie náš imunitný systém. Už to, že za pol roka sme mali bezpečnú a účinnú vakcínu s istým 96% účinkom po 6 mesiacoch (a stále rastie) je bezprecedentný úspech v ľudských dejinách. Ale nie je to koniec, vývoj covidových vakcín bude pokračovať.

Otázka: Prečo sa chrípka očkuje len v jednej dávke?

Odpoveď: Lebo to stačí. Už po jednej dávke je imunitný systém v priemernom počte pacientov tak poučený, že ochráni na použiteľnú mieru. Zas netreba  nasilu a za akúkoľvek cenu bazírovať na absolútnej dokonalosti. Aj 99% stačí.

Treba si uvedomiť, že to účinné v tej vakcíne sa po chemickej stránke nelíši od mäsa, čo máme na obed. Trocha bielkoviny, trocha RNA, trocha tuku. Po vstreknutí do svalu okamžite začnú preteky, kto skôr. Či bude prvý na mieste imunitný systém a začne sa učenie, alebo sa účinná látka vakcíny dostane do krvi a do pečene, kde to strávime ako super drahé mäsko.

Niektoré vírusy sú na učenie jednoduchšie, iné sa náš imunitný systém nie a nie  našprtať, tak mu treba dať v krátkom odstupe ešte jeden kopanec (dávku), aby sa to naučil na nejaký zmysluplne dlhý čas.

Pekne je to vidieť pri očkovaní proti kliešťovej encefalitíde. Tam sa očkuje: Prvá, potom mesiac až tri  pauza, potom druhá, potom rok pauza, tretia a potom už stačí každé 3 roky.

Napríklad v prípade očkovania proti tetanu by ani tri dávky v krátkom čase nepomohly. Preto sa po 5-10 rokoch znovu očkuje ako keby odznovu. Imunitný systém je v tomto prípade debil sklerotický.

Otázka:  Prečo je pomer nezaočkovaných, ktorí prešli covidom so soplíkom a zaočkovanych, ktorí sa dostali až do nemocnice taky nejednoznačny?

Odpoveď: Kto by chodil so soplíkom, dvojnásobne na jeseň, k doktorovi, že? Takže kopa super ľahkých až bezpríznakových pacientov proste nie je zachytená. Covid vďaka Bohu, Avicenovi, Darwinovi a ostatným má trápnu smrtnosť 1,72% (v SR) Zo strany tých čo prežili je to tak strašne málo, že preživších je strašne veľa až si ich nevšimneme.

Netreba zabúdať, že sa nám tu pod rukami mení veľkosť základu pre výpočet percent. Základný počet očkovaných rastie, neočkovaných klesá. Keďže máme také super percento preživších, lepšie by bolo teraz hovoriť o „imunizovaný“ verzus „neimunizovaný“. Lebo ochranu pred covidom získame alebo očkovaním (absolútne predvídateľných 96%) alebo prekonaním (absolútne neistých XX%)

Navyše v čase od očkovania/prekonania sa povaha ochrany mení.  U očkovania máme vedecké skúmanie vedeckou metódou a už vypadávajú prvé preverené štúdie s trvácnosťou ochrany aj po 12 mesiacoch.  A skúma sa ďalej. Tí čo boli v pokusnej vzorke pre účely registrácie vakcíny v EMA v lete 2020, tí to majú na doživotie. Furt dookokola  budú poskytovať informácie, či im ešte drží imunita. Holt predskokani.

U len prekonaného je to tak 2 mesiace až jeho smrť. A každý jeden si náhodne losuje niečo z tohoto intervalu, pričom to „až smrť“ môže byť od zimy 2019, teda už aj 2 a viac rokov, možno aj 10-15 alebo aj 60, lebo to nie je šanca skúmať. Na rozdiel od podania vakcíny, štartovací výstrel, teda dátum prekonania vírusu je neistý. Tak sa nedá ani poriadne skúmať ako dlho po prekonaní drží imunita.

Očkovaných naozaj nemá zmysel testovať, je na to aj matematika

Ak chcem mať 100% istotu neprítomnosti vírusu, musím vyžadovať 10 dňovú karanténu pred akoukoľvek akciou či interakciou dvoch ľudí alebo skafander. Všetko ostatné je spoľahlivé na menej ako 99%.  A keď píšem všetko, tak všetko. Aj očkovanie, aj testovanie.  Ja viem, že by ste chceli 100%, lebo či nie je sto pro to nás vždycky skolí. Pri 100% sa v tom nedá žiť.

Očkovanie chráni na 60% – 68% pred nákazou. Takže môžeme povedať, že väčšina (mrky mrk) nič neprenáša a nikoho nenakazí.

V prostredí, kde sú všetci očkovaní je to úplne jedno, na 98% to chráni pred ťažkým priebehom, takže v prostredí očkovaných je to kašlíček a soplíček. Viď data UK, Portugalska alebo Francúzska.
Preto nemá zmysel u očkovaných skúmať, či sú alebo nie sú nositeľmi infekcie.

Ak sa niekto bojí nákazy, tak sa má zaočkovať. Môj prípad, okamžite ako to len bolo možné som sa nechal očkovať. Bol som dokonca taký tvrdý, že (aj) kvôli mne zahučal ex-Krajči.

Matematika nepustí

Aj testy majú svoju spoľahlivosť vyjadrenú parametrami citlivosť a špecificita.

Takže „biednych“ očkovacích 68% a hlavne 98%  očkovania sa musí  porovnávať s citlivosťou cca 96% (Ag príbalový leták) a 98-99% (PCR) 56% (Ag v štúdii IKEM).

Tak je to aj v prípade námietky, za ktorou je v pozadí úvaha, že veď test mi povie, ako je na tom konkrétny človek. Chyba lávky, nepovie.

V skutočnosti, neporovnávame očkovanie so 100% danými skafandrom/karanténou. Pri biednych parametroch testu, ktoré ešte zhoršujú nelaboratórne podmienky jeho použitia od odberu vzorky až po vyhodnotenie, cítime aj tak leda flatulenciu. A to nehovorím o tom, že testovanie je informácia o tom, čo bolo v čase odberu.

Pri presnejšom PCR je to informácia stará 24 hodín, pri Ag teste je to zas informácia zaťažení veľkou chybou.

Naopak, pri očkovaní nie je čo skaziť. Po tom, ako vás opichajú, všetko odmaká vlastný imunitný systém bez zásahu človeka a jeho vôle.

Nemá to zmysel zo štatistického hľadiska. Preto sú aj medicínsky správne nastavené pravidlá, ak sa očkovaní nemusia preukazovať testom.

Testujeme vakcíny covid-19 na deťoch – vysvetlenie dôvodov

Dnes očkujeme bolus – celú populáciu. No už o rok o takomto čase by sme mali prejsť na normálny režim „očkujeme ročník narodenia XXXX“. A na kompetentné rozhodnutie, čo dosadiť za XXXX potrebujeme vedecké dáta.
Ak zistíme, že po uvedených vakcínach nastáva dlhodobá až celoživotná imunita, tak je správne očkovať čo najskôr, keď je to už bezpečné a účinné.
 
Ako zistíme, že vo vakcíne nastáva dlhodobá imunitná odpoveď?
Len klinickým skúšaním. Rovnako je to o potvrdení bezpečnosti. Áno, je to skúšanie, je to pokus na deťoch, to nik nepopiera. Preto sa to deje pomocou naplnenia bezpečnostných protokolov, ktoré sú rokmi precizované.
 
Očkovanie je vždy podanie lieku zdravému. Preto sú na klinické skúšky vakcín kladené špeciálne požiadavky okrem tých štandardných na klinické skúšanie liekov na chorobu.
 
Podanie liekov dieťaťu je veľký etický morálny a aj medicínsky (rozdiely vo farmakokinetike aj farmakodynamike lieku) problém. Detskí onkológovia by vedeli rozprávať v akej sivej zóne sa často pohybujú. Čo podanie, do de facto klinické skúšanie. Preto je na takéto klinické skúšanie daný zvýšený dohľad a ďalšie požiadavky vyplývajúce z veku.
 
Jednu zo zásadných úloh pri povoľovaní zohráva posúdenie očakávaných výsledkov v pomere k rizikám pre účastníkov klinickej štúdie. Počas celého skúšania sa robí priebežný dohľad a pokojne sa to celé zastaví, ak vzniknú pochybnosti.
 
Tak prečo to celé robíme, ak je to tak kontroverzné a dokonca tú kontroverziu aj farmabiznis priznáva?
 
Deti všeobecne dokážu znášať obligátne vedľajšie účinky týchto vakcín (teplota, bolesť v mieste vpichu, bolesť hlavy) výrazne ľahšie aj pri ich vysokej intenzite. Preto má zmysel také to klasické očkovanie kompletného ročníka narodenia presúvať do mládežníckych až detských čias. Samozrejme za podmienky, že budeme mať vedeckou metódou potvrdené, že pôjde o dlhodobú imunitu.
 
Áno, očkovanie na covid-19 je špecifické oproti očkovaniam podávaným v prvých dňoch až mesiacoch života. Kým väčšina doterajších očkovaní zachraňovala deti, lebo väčšina tých chorôb má v detstve horšiu prognózu ako v dospelosti, tak u covid-19 je to naopak.
 
Áno, máte pravdu, bude potrebné pri zaradení očkovania na covid-19 do štandardného očkovacieho kalendára (neriešme teraz či povinne alebo nepovinne) po zvážení všetkých benefitov a všetkých rizík, kam to zaradiť. Či stačí až po 16 roku, lebo dovtedy samotná choroba nezabíja ani nemrzačí. Alebo je to tak jedno (vakcína bezpečná a dlhodobo účinná), že je to lepšie urobiť čo najskôr.
Dnes nevieme, ale od politikou sa očakáva rozhodnutie. Tak rozumný politik hladí s nádejou k vedcom, aby mu dodali kvalitné podklady pre rozhodovanie.