Archív kategorií: Lekárenstvo

E-recept mení papierový originál na „papierovú sprievodku“

Zavedenie e-receptu ako aj celá elektronizácia zdravotníctva neznamená, že zo dňa na deň prestane existovať papierový doklad. Naozaj to neznamená, že už nemôžete dostať papierový doklad.

Zmení sa len poradie v prioritách. Zmení sa len to, čo je originálom a čo kópiou. Pri zavedení e-receptov sa prehadzuje poradie papieru a elektronického zápisu.

Napríklad v ČR to riešia takto:

Na základě zákona o léčivech je elektronická preskripce od ledna 2018 povinná, lékaři tedy budou recepty vystavovat pouze v elektronické podobě. …  Pokud pacient nechce využívat e-mailu, mobilního telefonu ani aplikace, lékař mu eRecept vystaví formou papírové průvodky. Formát vystaveného eReceptu bude vždy záviset na domluvě mezi pacientem a lékařem. Zdroj: eRecept není jen čárový kód, Státní ústav pro kontrolu léčiv

Zavedením e-receptu sa tým originálom lekárskeho receptu stane elektronický zápis v databázeA od tohoto zápisu si môže ktokoľvek  (v zmysle zákona a povoleného prístupu) a koľkokoľvek-krát  vytvárať akékoľvek kópie.

A keď píšem akékoľvek kópie, myslí sa tým skutočne akékoľvek. Teda aj kópie elektronickej povahy, ako je napríklad kópia receptu do e-mailu alebo SMS alebo do aplikácie v mobile.  Alebo aj papierovú kópiu.

V prípade lekárskych receptov sa stane to, čo pozorujeme dnes už pri 99%  dokladov, preukazov či potvrdení. Tieto dnes už nič nedokladujú, nepreukazujú a nepotvrdzujú priamo.  Sú to len odkazy na záznam v databáze. E-recept je len pokračovaním tohto procesu prechodu od analógovej éry prvej polovice 20. storočia do éry digitálnej.

Polská revoluce dokončena – Senát schválil „lékárny lékárníkům“ – APATYKÁŘ®

Podle novely získá nově povolení k provozování lékárny výhradně lékárník. Buď jako samostatný podnikatel (OSVČ) nebo ve společnosti, jejímž jediným oborem podnikání je provoz lékárny a partnery jsou pouze lékárníci, kteří mají právo výkonu profese.

Tímto ustanovením se má docílit eliminace komerčního a neetického jednání některých subjektů, které lékárny pouze vlastní z obchodních účelů bez patřičného zdravotnického účelu poskytování lékárenské péče.

Zdroj: Polská revoluce dokončena – Senát schválil „lékárny lékárníkům“ – APATYKÁŘ®

Spor o generickú preskripciu nie je sporom lekárnikov a lekárov

Spor o generickú preskripciu nie je sporom lekárnikov a lekárov. Je to spor lekárov s inštitúciami ako ŠUKL (slovenský Štátny ústav pre kontrolu liekov), EMA (európska lieková agentúra), FDA (lieková agentúra v USA).  Práve toto sú inštitúcie, ktoré označujú dva lieky za bioekvivalentné teda za vzájomné generiká. Lekári prácu týchto inštitúcii spochybňujú.

Toto spochybňovanie zo strany lekárov vyvoláva v pacientoch obavy, ktoré rezultujú v otázky typu:

Pacient sa lieci na rakovinu (alebo na srdce, to je fuk), od lekara je nastaveny na konkretny liek. Pride do lekarne, zrovna ho nemaju a ty, ty mudrejsi ako lekar, mu s kludnym svedomim doporucis iny liek? Naozaj chces povedat, ze s kludnym svedomim mu predas inu nahradu?

A ako na ne odpovedá lekárnik v lekárni?

Ja mu nedoporučím iný liek. Ja urobím nasledovné:

Skontrolujem, či uznávané odborné autority uznali nejaký ďalší liek za bioekvivalentný, teda za generikum k tomu lieku, ktorý užíval náš pacient. Ak taký liek existuje, teda k danému lieku existuje generikum, tak mu s kľudným svedomím odporučím toto generikum.

Vôbec nejde o nejaké svedomie lekárnika. Ide o odborné vedomosti. Lekárnik sa neriadi pocitmi, ale faktami. Je to o všeobecne uznaných odborných princípoch. A definícii slova generikum.

Navyše je namieste  upozorniť lekársky stav na povinnosť hlásiť nežiadúce účinky. Medzi ne patrí aj nahlásenie nežiadúcich účinkov vyplývajúcich z vykonanej generickej substitúcie. Ak sa pacient lekárovi sťažuje na to, že generická zámena lieku u neho vyvolala nežiadúce účinky, lekár je povinný toto hlásiť práve tým oprávneným autoritám (ŠUKL).

Tieto inštitúcie pravidelne všetky nežiadúce účinky celosvetovo (na základe tisícov až miliónov liečených pacientov) vyhodnocujú a následne vykonávajú úpravy v indikáciách a celkovom používaní liekov. Takže ak sa ukážu slová lekárov o nebioekvivalencii daných dvoch konkrétnych liekov ako podložené, roztrhnú generickú väzbu a žiadny lekárnik už nikdy nevykoná u takéhoto lieku generickú zámenu.

Lekárnik sa pri uplatňovaní generickej preskripcie v lekárni riadi presne odbornými vedomosťami a vedeckými poznatkami o danej účinnej látke, o danom lieku.

Čím sa riadia lekári pri spochybňovaní bioekvivalencie?