(ČTK) – Nepátrajte ďalej, vedci už našli ingrediencie šťastia. Na jednej strane, výzkum Harvardovej univerzity zdôrazňuje, ako sú pre šťastie človeka dôležité spoločenské vzťahy, ostatná štúdia University College v Londýne vymenovala päť vlastností, ktoré sú pre šťastie nevyhnutné.
Archív kategorií: Farmácia
Prestaňte šalieť s teplotou pri vylúhovaní čaju alebo kávy
Neexistuje žiaden popis, že by niektorá z látok v čaji (zelenom, modrom, fialovom či čiernom), o ktoré nám ide, sa rozkladala (prebieha samovoľná chemická reakcia) pri 81 stupňoch a bola stabilná pri 79 stupňoch Celzia.
A tým je daný koniec diskusie o teplote vody. (Camellia sinensis nie je sliznatá droga. O teplote rozpúšťadla má zmysel diskutovať len u sliznatých drog, ako sú napríklad podbeľ alebo púpava)
Vyššia teplota je zaujímavá len a len kvôli zrýchleniu procesu vylúhovania. Keďže pri vyššej teplote sa molekuly účinných látok rýchlejšie pohybujú, skôr sa uvoľnia z pôvodného matrixu čajových lístkov a prejdú do matrixu rozpúšťadla, teda vody. Exaktnejšie – lepšie sa udržuje koncentračný spád.
Vysokú teplotu v pohode nahradíte napríklad intenzívnym miešaním počas vylúhovania, alebo čaj proste nasypte do mixéru s vodou o teplote 37 stupňov. Exaktne – urobte si protiprúdovú extrakciu. 😉 Výsledok bude rovnaký.
Čo sa týka rozpustnosti, tam je kľúčová teplota cca 40 stupňov, teda teplota, ktorú znesieme na jazyku. Chladnutím výluhu z 80 na 40 stupňov pozorujeme, že z roztoku vypadávajú kryštáliky pôvodne (pri 80 stupňoch) rozpustených látok a tie sa usadzujú na kadejakých kryštalizačných jadrách, akými sú smietky čajových lístkov, alebo nerovnosti na stenách nádoby.
Vrátiť do roztoku by ste to dokázali, len ak by ste pridali viac rozpúšťadla. Do plného hrnčeka dvojnásobok vody nenalejete. Naopak, na tejto finte je založené pitie čaju z ruského samovaru. Tam sa koncentrovaný výluh udržiava pri vysokej teplote a ešte pred ochladením sa zriedi čistou vodou v šálke. Takže aj po ochladnutí na pitnú teplotu je koncentrácia účinných látok pod úrovňou nasýteného roztoku.
Keďže v žalúdku máme 37 stupňov, tento pôvodne rozpustený prebytok aj tak naše telo nevyužije, keďže základným pracovným prostredím chémie ľudského organizmu je vodný alebo olejový roztok. Čo nie je rozpustné vo vode (alebo v tukoch), to sa do pečene nedostane, ale putuje cez hrubé črevo von z tela.
Ako to vlastne ohrozujú neočkovaní očkovaných?
Celé je to o dave. Existuje niečo ako preočkovanosť populácie. Má to niekoľko efektov:
- Vysoko preočkovaná populácia chráni tých svojich členov, pre ktorých je očkovanie kontraindikované.
- Vysoko preočkovaná populácia chráni tých, u ktorých očkovanie nezafungovalo.
- Vo vysoko preočkovanej populácii nekoluje daný vírus či baktéria vo veľkých dávkach.
Očkovaní majú protilátky a pri styku s agensom sa choroba navonok neprejaví, pretože imunitná odpoveď očkovaného organizmu je rýchla a efektívna. Človek sa cíti ako pri nádche, ale v skutočnosti jeho imunitný systém zabíja napríklad pôvodcov čierneho kašeľa. Rýchlo a efektívne, takže sa minimalizuje inkubácia vírusov/baktérii v organizmoch ľudí.
Predstavte si to tak, že sa preočkovaním populácie znižuje absolútne množstvo kusov vírusov, ktoré v populácii kolujú. Takže pre skupinu z bodov 1 a 2 je problém stretnúť vírus/baktériu. A pre očkovaných je útok tak malý, že aj tá nádcha je ešte slabšia a ešte slabšia a ešte slabšia.
Takže v ideálnom prípade, ako pri pravých kiahňach, sa nakoniec vírus/baktéria úplne stratí/eradikuje.
Ide o to, že choroba sa prejaví navonok, až keď sa agens dostatočne namnoží. Ak ho organizmus zlikviduje včas, agens sa nenamnoží a nám sa zdá, že choroba neprepukla. To ale neznamená, že náš imunitný systém s agensom nebojoval.
Neočkovaní sú chodiaca dababanka/inkubátor pre agens
Nie sú schopní ho udržať na minime, agens sa u nich v pohode namnoží. Čím viac vírusov v populácii, tým:
- sú ohrození tí očkovaní, u ktorých očkovanie nezafunguje;
- sú ohrození tí, ktorí majú očkovanie kontraindikované;
- očkovaní s plným výkonom očkovania si zakašlú pri tej nádche dvakrát viac. Ich imunitný systém sa stretne s agensom nie 10x za život ale 100x za život. Ak sa pri jednej príležitosti skombinuje nádcha z čirneho kašľa s nejakým iným ochorením, na to iné nemusí ostať dostatok kapacít imunitného systému.
Preto programoví neočkovanci ohrozujú ostatných v tom dave, do ktorého denno-denne chodia.
Treba mať na pamäti, že sa tu dnes rozprávame o infekčných chorobách. To znamená, že sa nerozprávame o chorobách, ktoré dostanete sám od seba, ako je napríklad infarkt. Ale rozprávame sa o chorobách, ktoré dostanete od iných zo svojho okolia.
Treba mať vždy na pamäti, že očkovanie je aktívna imunizácia. Teda, že náš vlastný imunitný systém je očkovaním vycvičený na zabíjanie daných konkrétnych agensov baktérii či vírusov.
Očkovanie neznamená, že nás agens netrafí. Očkovanie znamená, že keď nás agens trafí, tak naše vlastné zbrane budú pripravené. Rýchlo, cielene a v dostatočnom množstve.
No a vrátim sa späť na začiatok ide o dav, o preočkovanosť populácie. Až keď je populácia preočkovaná dostatočne, tak nás agens prestane AJ triafať. A až vtedy je to super, pretože si náš imunitný systém, nás očkovaných, konečne vydýchne.
