Všetky príspevky Sita a.s.

ÚDZS udelil dve 300-tisícové pokuty

BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) udelil Nemocnici s poliklinikou Levice (NsP Levice) a Fakultnej nemocnici Nitra (FN Nitra) pokuty vo výške 300 tis. Sk. Ide pritom o najvyššiu možnú sankciu, ktorú úrad právnickým osobám môže uložiť. Na štvrtkovej tlačovej besede o tom informoval predseda úradu Richard Demovič.

NsP Levice udelil úrad pokutu, pretože jej zdravotnícki pracovníci nerešpektovali dôrazné upozornenie výrobcu o výnimočne rizikovom lieku v súvislosti s mikrobiologickou kontamináciou a nesprávnou aplikáciou anestetika Propofol spôsobili piatim pacientom vážne zdravotné problémy. Nemocnica totiž použila 100-mililitrové balenie liečiva v rozpore s inštrukciami výrobcu, keďže ho podávala viacerým pacientom a používala viac ako šesť hodín. ÚDZS okrem sankcie nariadil v Leviciach aj niekoľko nápravných opatrení. „Všetci zamestnanci boli preškolení o aplikovaní anestetík, Propofol sa stiahol z používania a v podstate sa nabehlo na úplne iný režim podávania takýchto látok,“ povedal Demovič. Zároveň upozornil, že na základe informácií z médií stiahli z bežného používania veľké 100-mililitrové balenia uvedeného anestetika aj ďalší poskytovatelia.

FN Nitra bola pokutovaná za prípad 17-ročného chlapca, ktorý sa podľa slov predsedu ÚDZS podujal na bežnú operáciu. Pri operácii však nastali komplikácie, ktoré viedli k zastaveniu efektívnej cirkulácie. Personál pritom tento stav rozpoznal neskoro. „Základnou chybou bolo, že pacientovi neboli počas operácie monitorované základné vitálne funkcie,“ vyhlásil Demovič. V súčasnosti je pritom chlapec v bdelej kóme. Aj tu úrad nariadil niekoľko nápravných opatrení, okrem iného poučenie, či zabezpečenie, aby sa nemohli uskutočňovať operácie bez monitoringu. „ÚDZS vzhľadom na podozrenie zo spáchania trestného činu zaslal Generálnej prokuratúre SR oznámenie o tomto prípade na ďalšie šetrenie,“ uzavrel predseda ÚDZS.

Astma ľuďom nebráni v prežívaní plnohodnotného života

BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) – Kašeľ, problémy s dýchaním, napätie v hrudníku, obmedzenie bežných činností. Ani uvedené problémy nemusia byť súčasťou astmy, uviedla dnes na tlačovej konferencii imunoalergiologička Katarína Bergendiová. Správna liečba totiž umožňuje dobré pľúcne funkcie, čo najnižšiu spotrebu úľavových liekov, minimum príznakov cez deň i v noci a žiadne obmedzenie pri aktivitách.

Dôkazom toho je množstvo športovkýň a športovcov, ktorí majú astmu, napríklad úspešná atlétka Jackie Joyner-Kersee, držiteľka šiestich olympijských medailí. Podľa údajov z Letných olympijských hier v Atlante v roku 1996 a zo Zimných olympijských hier v Nagane v roku 1998 až takmer 20 percent olympionikov malo, alebo stále má, prieduškovú astmu. Chronickému alergickému zápalu, pri ktorom opúcha sliznica dolných dýchacích ciest, sa nevyhli ani slovenské športové osobnosti – vrcholová lyžiarka Veronika Zuzulová a úspešný slovenský reprezentant v streľbe Jozef Gönci. Držiteľ spolu 82 medailí zo Slovenska i zo zahraničia sa začal liečiť na alergiu až vo veku 26 rokov. Neliečená astma mu spôsobila problémy aj na olympijských hrách v Sydney v roku 2000, kde ochorel a celý čas preležal. „To sa športovcovi nemôže stať,“ povedal Gönci. Keďže lieky proti astme nie sú na zozname zakázaných látok, umožňujú astmatikom dostať sa na úroveň zdravých športovcov, dodal strelec.

Podľa štatistík žije vo svete asi 300 miliónov astmatikov, ide teda o jedno z najčastejších chronických ochorení. Je to alergický zápal, ktorého výskyt vo svete je stále častejší. Kým na astmu trpí asi 40 percent svetovej populácie, atopia – vrodená náchylnosť na vznik alergickej reakcie – postihuje asi 58 percent svetového obyvateľstva, uviedol hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergiológiu Peter Pružinec. Základ astmy vzniká v detstve a trpí ňou viac detí než dospelých. Okrem genetickej predispozície vplývajú na vznik ochorenia aj vnútorné i vonkajšie faktory, napríklad alergény, stav životného prostredia, aspekty moderného života (nevhodné stravovanie, dráždivé plyny zo sprejov na vlasy, chemické látky, aktívne i pasívne fajčenie).

Pre dosiahnutie plnohodnotného života pacienta je nevyhnutná včasná diagnostika, po ktorej musí nasledovať potrebná liečba. Efektívnosť liečby astmy dokazuje aj príklad známej slovenskej herečky Jany Hubinskej. Ako sama povedala, ako dieťa musela odísť z Bratislavy na vidiek, pretože mala pre astmu vážne zdravotné problémy. Neskôr sa mohla vrátiť a chodiť do školy. Keďže pre pracovnú vyťaženosť je často herečkiným jediným pohybom „beh domov na štvrté poschodie“ a jazda autom, vynahrádza si aktívny životný štýl inak. „Minimálne raz do týždňa chodím do prírody,“ vysvetlila Hubinská, ktorú už príznaky astmy netrápia. Napriek tomu, že sa často zdržiava v divadle, veľmi prašnom prostredí, prekonaná astma ju nijako neobmedzuje. „Astma sa môže aj nemusí prejavovať a nie je dobré liečiť ochorenie len vtedy, keď ľudia majú príznaky,“ uviedol Pružinec.

Pre upriamenie pozornosti na astmu a alergickú rinitídu je tento rok na Slovensku po prvý raz vyhlásený Slovenský deň astmy a alergickej nádchy, ktorým sa stal 1. apríl. Cieľom tohto dňa je informovať o účinnej liečbe a možnostiach plnohodnotného života astmatikov.

Hormonálna terapia zvyšuje riziko návratu rakoviny prsníka

BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) – Hormonálna terapia, o ktorej je známe, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka, pomáha podľa najnovšej štúdie aj k jej opätovnému návratu po vyliečení. Podľa istého amerického časopisu, ktorý vydáva Národný inštitút pre rakovinu, až u štrnástich percent žien, ktoré práve prekonali rakovinu prsníka, sa preukázal opätovný návrat tejto choroby. „Výsledky nám jasne ukázali značné riziko novej rakovinovej udalosti u pacientov, ktorí už chorobu prekonali a okrem toho podstupujú terapiu nahrádzania hormónov,“ uvádza v článku britský vedec Lars Holmberg z Kings College v Londýne.

Výskum sledoval zdravotný stav 442, prevažne škandinávskych žien, ktoré prekonali rakovinu prsníka, pričom polovica z nich podstupovala terapiu nahrádzania hormónov. Zistili, že ženám, ktoré podstúpili terapiu, sa choroba vrátila častejšie, než tým, ktoré ju neabsolvovali. Terapia nahradenia hormónov bola populárna u žien po menopauze až do roku 2002, keď vtedajší rozsiahly výskum potvrdil, že prispieva k vzniku rakoviny prsníka.