Veľmi lopatisticky a teda s veľkou mierou abstrakcie sa tento pojem vysvetľuje nasledovne:

Farmakokinetika

Popisuje to čo organizmus urobí s liekom. Tak sa na to mrknime.

Ono sa to nezdá, ale lieky s pohľadu organizmu nepožívajú ktovieaké výsadné postavenie. Do žalúdka niečo spadlo, tak to treba rozložiť, spojiť s niečím rozumným a potom vyexportovať s organizmu čo najskôr a s čo možno najmenším trápením. Nuž takto by sa dala popísať klasická cesta xenobiotika (cudzorodej zlúčeniny) organizmom. Aj lieky sú xenobiotiká, aj známe E-čka sú xenobiotiká, aj chemikálie vo vode sú xenobiotiká a keď to vezmeme do dôsledkov, aj nedávno spomínané odvary a výluhy sú zložené z xenobiotík. Alebo sa niekto odváži povedať, že alicín z cesnaku je typická telu vlastná látka? Vidíte, je toho veľa, čo musí vedieť organizmus likvidovať. Preto sa postupne vyvinuli univerzálne eliminačné nástroje. (Klasická evolúcia. Kto nemal, nevedel sa zbaviť cudzích látok a umrel bez detí.)

Veľkú úlohu v eliminácii hrá takzvaný cytochróm P450. (Vedecká odbočka, preskočte: Svoje pomenovanie dostal podľa toho, že vo svojej redukovanej forme (železnatej) viaže na seba oxyd uhoľnatý a tvorí komplex maximálne absorbujúci svetlo vlnovej dĺžky 450 nm.) Je to v podstate klasický enzým, ak vám to pomôže s jeho zaradením. Univerzálny rozkladač skoro čohokoľvek, čo sa dostane do pečene. Napríklad aj alkoholu. Niektoré látky ho dokonca vedia indukovať (vybičovať) k vyššej aktivite. V prípade niektorých stačí aj opakované podávanie, aby sa aktivizoval. Presne podľa hesla trénovaných alkoholikov: Čo nás nezabije to nám posilní cytochróm P450.

Tak xenobiotikum by sme mali rozložené na neškodné kusy a teraz hupkom s ním preč z organizmu. Najšikovnejšia cesta je obličkami, ale tade sa dostanú len vo vode rozpustné molekuly. A čo keď je naše liečivo nerozpustné a čo keď aj po rozpade vznikli nerozpustné kusy. Nuž, príroda a lekárnik si vedia vždy rady. Tentokrát necháme lekárnika na pokoji popíjať a pozrieme sa na to, ako to rieši príroda, čiže náš organizmus. No jednoducho. Na to máme jednu šikovnú fintu. Na tie odrobinky si naviažeme niektorú z 2.-3. univerzálnych molekúl. Bez ohľadu na to ako sa správali pôvodcovia, po naviazaní naša univerzálna molekula prinesie do manželstva rozpustnosť vo vode a už to frčí. Cez obličky a ich kľučky ako po tobogáne.

Nedávno som bol býval v nadpise bol spomenul Sirupus simplex, čo po slovensky znamená jednoduchý sirup. On je naozaj jednoduchý. Je to len voda a klasický cukor teda Saccharum. Ozaj Saccharum. Raz sme likvidovali jednu lekáreň a mali sme to rozplánované na celý deň. Ráno sa nám samozrejme nechcelo začínať bez kávičky. A tú ja rád pekne ocukrovanú a ideálne aj s práškovým mliekom. Kancelária a kuchynka už boli vypratané tak dôkladne, že by som sa ani kryštálika nedopátral. No lekárnik si vie vždy rady. Suroviny z labáku ešte máme? Som sa opýtal sťahovákov. Že vraj hej, že to nechceli chytať, aby tie chemikálie náhodou na seba nevyliali. Tak som zašiel k škatuliam, vybral pikslu s nápisom Sacharóza p.a. (stupeň čistoty pre analýzu), hodil za lyžičku do hrnčeka. Poviem vám, vychutnával som si tú kávu, ako dávno nie. A rovnako som si vychutnával tie zdesené pohľady sťahovákov na lekárnika páchajúceho samovraždu cukrom.

No ale poďme späť k Sirupusu simplex. Asi som to nevyskloňoval v správnej latinčine, ale keď nám lekárnikom stačí k šťastiu genitív: Recipe (magistře poslyš) vezmi koho čoho. Ale zas odbieham. Tak teda Sirupus simplex. To je zázrak sám. Je to dobré a nekazí sa to. Ešte pridať trochu špiritusu, trochu morfia… (Raz som miešal takýto lahodný, no smutný drijáčik). Svojou podstatou sám seba konzervuje. Sirupus simplex je podľa liekopisu 64% roztok sacharózy v čistenej vode (normálni ju poznajú pod pojmom destilovaná). A 64% to je poriadna sila. Ešte trochu viac a sacharóza by to so sebou nevydržala a začala by z roztoku vystupovať a kryštalizovať. Ale 64% je OK. To sa nepokazí. Pri 64% je tam taký osmotický tlak, že to nevydrží žiaden mikrób či pleseň. Vysaje to z neho všetku vodu, až imploduje. Preto sa napríklad nekazia ani sladké zaváraniny. Ani med vám preto nesplesnivie.

Tak na toto som myslel, keď som včera z pohára medu bral za vrchovatú lyžičku a potom ňou miešal jogurt plný všakovakých dobrých mikróbov a húb. S tebou je to fajn, ty si bezpečný, nie ako ten včerajší Adeps suillus. Keď som vyhadzoval zľahka zaplesnú masť, tak som si hovoril: Ha, ty nie si tak osmoticky aktívna, v tebe narastie bárčo, nie len Pseudomonas (to je taká potvora čo vraj rastie aj v destilke). Keby si tak bola sirupusom simplexusom, tak sa nepokazíš. A ona na to, že potom by som na nej nič neusmažil. Ešte chvíľu sme zotrvali v súdružskom rozhovore nad odpadovým vedrom. Ona tvrdila, že veď nemusím hneď vyhadzovať celý pohár, stačí, keď len pozberám tie zelené bodky z vrchu. Oj, zaliečala sa veru potvora klzká, zaliečala, ale nedal som sa obmäkčiť. Hovorím jej: Ty huba jedna! Ktovie ako dlho si tu prerastala celým substrátom, kým si konečne vystrčila hlavičku na povrch. A ten humus, čo si už do tej masti načúrala… Fuj s tebou do kompostu za tvojimi príbuznými.A to je koniec príbehu. Aké z toho plynie poučenie? Nenechajte sa oklamať tým čo vidíte, spoliehajte sa radšej na svoje vedomosti.