Mnohí si myslia, že je to najväčšia pliaga ľudstva, iní sa jej boja viacej než smrti. Vzbudzuje beznádej, strach, úzkosť. Rakovina.

Ale sú tieto jej atribúty naozaj opodstatnené? Musíme sa báť rakoviny tak ako kedysi?

Aby sme mohli o rakovine hovoriť, musíme aspoň približne vedieť o čo ide. Ak chceme byť presnejší, nemali by sme používať slovo rakovina (odvodené od slova rak a ako aj v iných jazykoch naznačujúce spiatočný pohyb raka v súvislosti s tendenciou rakovinových buniek ísť „späť“ vo svojej diferenciácii). Nielen preto, že vzbuzuje rôznorodé a často neopodstatnené emócie. Je ale hlavne nepresné a neurčité. Oveľa presnejšie je hovoriť o nádorových ochoreniach. Tie sú veľmi rôznorodé, majú často veľmi málo spoločného, predovšetkým majú ale často odlišnú prognózu a terapiu.

O čo teda ide pri nádorových ochoreniach?

Základom všetkého je bunka. Narozdiel od chorôb ako chrípka, alebo šarlach tu nehrá primárnu úlohu nejaký škodca zvonka (u chrípky vírus, u šarlachu baktéria). Ide o samotnú ľudskú bunku, ktorej „šibne“. Používam tento jednoduchý a ľudový pojem, ktorý najlepšie vystihuje premenu bunky zdravej, „normálnej“ na bunku rakovinovú, „šibnutú“. Každá zdravá bunka nášho tela sa riadi pravidlami, tak ako normálni ľudia v spoločnosti. Stravuje sa toľko koľko treba, rozmnožuje sa iba vtedy, ak je na to pripravená a ak je na to vhodná chvíľa. Ak jej ale „šibne“, prestane pravidlá dodržiavať: množí sa tak, ako sa jej zachce, putuje po ľudskom tele aj keby mala ostať doma – robí si skrátka, čo chce. To by ale vôbec nebol problém, ak by to robila sama, alebo len s pár kamarátkami. Ak však začne deliť vzniká problém – delí sa donekonečna, jej deti sa delia a tak isto deti jej detí… výsledkom je nádor, milióny buniek na jednej kope, ktoré robia spomínanú šarapatu vo veľkom.

Vydajme sa teraz spolu do vnútra bunky, kde si môžeme spomínanú premenu bunky z „normálnej“ na „šibnutú“ pozrieť detailnejšie. Za všetkým stojí DNA, DesoxyriboNuclearAcid, základný kameň každého z nás. V nej je zapísané všetko. Ako naše telo vyzerá a ako bude vyzerať, akí sme a budeme, ako znášame alkohol… V každej jednej bunke nášho tela (napr. v bunke svalu na nohe) je napísané všetko (napr. farba očí). V DNA je zapísané, ako dlho ma tá – ktorá bunka žiť, koľko krát sa má za svoj život rozdeliť a kedy má umrieť. Ak sa DNA naruší, čo sa deje stále, dennodenne v každej jednej bunke (o poruchách DNA si povieme nabudúce), buď sa táto zmena opraví, alebo ostane zabudnutá, alebo bunka zareaguje statočne – umrie. Niektoré bunky však odolajú a pokrytecky sa snažia žiť ďalej aj s touto vadou. Daná porucha im ale dá možnosť deliť sa neobmedzene. Stávajú sa bunkami rakovinovými.

A teraz pre stredne pokročilých

V DNA sú návody na všetky „súčiastky“ nášho tela. Od návodu na výrobu správneho potu, cez inštrukcie na stavbu hrubého čreva až po návod na výrobu nervovej bunky v mozgu. Chcel by som sa sústrediť na dve skupiny molekúl, ktoré sú tak isto zakódované v DNA, hrajú ale centrálnu rolu pri vzniku nádorových ochorení. Sú to na jednej strane tzv. 1. Proto – oncogenes (Proto-onkogény) a 2. Tumor-supressor genes, (Tumorové supresorové gény) na strane druhej.

1. Proto – oncogene je miesto v DNA, ktoré obsahuje návod na výrobu bielkoviny, ktorá v zdravej bunke vykonáva bežné úlohy. Môže to byť enzým na prenos nejakej správy vo vnútri bunky, ale aj správy mimo bunku, môže to byť bielkovina – „opravár“, zodpovedná za opravu poškodených súčiastok v bunke, alebo aj za opravu poškodenej DNA. Ak však príde k poškodeniu DNA na mieste proto-onkogénu, môže sa táto, inak neškodná a nevinná bielkovina zmeniť na zákernú a zlomyseľnú zbraň. Vtedy už nehovoríme o proto-onkogéne ale o onkogéne. Ako príklad nám môže slúžiť bielkovina s názvom RAS. Táto bielkovina prenáša správu: „bunka, začni sa deliť!“ vo vnútri bunky, smerom do jadra. Ak sa na DNA poškodí miesto, kde je zapísané ako má RAS fungovať a zmení sa tak, že RAS bude fungovať oveľa viacej ako by mal, RAS bude oveľa viacej aj fungovať. A bunka sa bude deliť ako bláznivá – vzniká nádor.

2. Tumor-supressor genes majú úlohu presne opačnú – ich správne, zdravé fungovanie bráni bunke v jej premene na bunku rakovinovú. Najznámejší z nich sa volá p53 a má za úlohu strážiť bunkový cyklus. To znamená, že ak je DNA poškodená, čiže ak bunka nie je úplne „normálna“ a mohla by sa zmeniť na bunku rakovinovú, zasiahne „stážca genómu“ p53 a bunke jednoducho nedovolí deliť sa, nedovolí jej mať potomstvo, čím de facto zabráni vzniku nádoru. Je to taký prísny rodič, ktorý nedovolí bunke mať deti, až kým on neusúdi, že je to správne. A prečo túto skupinu vlastne spomínam? Pretože tak ako sa môžu nevinné proto-onkogény zmeniť na zlovestné onkogény, môžu sa dobrý „strážcovia DNA“ zmeniť na neschopné molekuly, resp. možu úplne prestať fungovať! Ak vznikne na DNA poškodenie presne na mieste, kde zapísané ako má tento strážca vyzerať a ako má fungovať, bunka ho nedokáže vyrobiť. A čo to znamená pre bunku je už určite každému jasné. Ak nikto nedáva pozor, či je pripravená sa deliť, môže sa deliť kedy sa jej zachce. A opäť vzniká nádor.

Spoznali sme dva z mnohých princípov premeny bunky zo zdravej na bunku rakovinovú.

Predstavte si, že tieto dva spôsoby sa často kombinujú – bunka stratí dozor nad vlastným delením a súčasne má aktivované onkogény, ktoré ju nútia deliť sa. A týchto princípov je viac, nemôžeme sa všetkým venovať. V každom prípade ale vidíme, že nádorové ochorenia sú extrémne komplexné a ich liečba (ktorej sa budeme venovať v nasledujúcich článkoch) veľmi problematická a často nemožná.