Trh liekov je voľný trh, kde sťažia bohaté farmaceutické firmy s nešťastným pacientom

Dostal som otázku, že prečo sú v USA inzulíny také šialene drahé. Tak tu je odpoveď:

Presne na príklade USA a ich cien liekov je vidieť, že sú oblasti, kde musí do voľného trhu vstúpiť silný hráč, ktorý sa dokáže „pomerať“ so silnými farmaceutickými firmami. Vzhľadom na to, že jednak ide o „cenu života“, ktorá je primárne veľmi vysoká a tiež preto, že v medicíne je šialená informačná nerovnováha medzi pacientom a lekárom. Skúsenosti ukazujú, že neexistuje iná entita, ktorá by sa „pomerať“ s nimi dokázala, ako štát.

Aj aj to mnohé štáty ťahajú stále za kratší koniec, sú príliš malé, aj keď sú to štáty.

V USA neexistuje nik, kto by tú cenu na voľnom trhu za pacienta riešil. Čosi málo dokážu poisťovne pre svojich privátnych klientov, ale je to málo. Takže pacient si kupuje lieky na úplne voľnom trhu. A farmaceutické firmy potom samozrejme, z princípu voľného trhu, predávajú tak draho ako môžu a tak dlho ako sa len dá.

Inak, pekne je to vidieť na porovnaní cien rovnakých liekov v USA a Kanade – Kanada to rieši, nie tak intenzívne, ale podobne ako Európa.

Naopak, Mexiko je chudobnejšie, takže firmy proste nastavili nižšiu cenovú hladinu na voľnom trhu.

Niečo málo pomáha koniec patentovej ochrany po 5+5 rokoch od uvedenia na trh. Vtedy danú účinnú látku už môže v podobe svojho lieku vyrábať a predávať hocikto. Ale originálne firmy samozrejme nespali a skúpili generických výrobcov. Takže mnohokrát je to tak, že majú v moci dcéru, aby im nekazila ceny.

V prípade inzulínov sme „náhodou“ v ostatných 30-40 rokoch svedkami v cca 10 ročných periódach významného technologického pokroku. Najprv boli zvieracie inzulíny, potom prišli ľudské inzulíny, prišli upravené zlúčeniny s rôznymi dĺžkami účinku a rôznymi nástupmi účinku. Tým sa zmenili aj medicínske postupy, zmenili sa aj liekové formy, od 10ml flaštičiek po presnedávkové perá. No a každá táto zmena má svoju 5+5 patentovú ochranu. Keď máte patent, máte monopol, ste sám tvorca cenovej hladiny.

V lekárni pred tárou, na strane pacienta je to medícína, od táry do zázemia je to brutálny voľný trh. Na to málokto myslí, keď na recept dostane Augmentin sir za 5€ na záchranu pred smrteľnou sepsou. Pritom cena toho zachráneného života nie je 5€ .

Mimochodom – aj preto nemajú v štátnych regulačných inštitúciách čo robiť nedávni zamestnanci farmaceutických firiem.  Podozrenie na „hosťovanie“, podozrenie na konflikt záujmov, to je vždy veľké. Je úlohou vedenia štátnych inštitúcii, aby podozrenia na tento konflikt záujmom minimalizoval.

Nie sú kiahne ako kiahne

Zábava na tento týždeň pozostáva z úvodu do systematiky sveta vírusov:

  • Nie sú kiahne ako kiahne. Pravé sú od nepravých (ovčích) tak ďaleko, ako dub od medveďa. (už ríšu majú inú)
  • Vírusy opičích kiahní a pravých kiahní sú blízki príbuzní ako cesnak s cibuľou (rovnaký rod).
  • Aj keď sú pravé a opičie príbuzný ako cibuľa s cesnakom, choroby, ktoré spôsobujú sú úplne rozdielne v účinkoch na život. Na opičie kiahne sa neumiera, na pravé kiahne na 30 až veľa percent.
  •  Jedna z najhnusnejších vakcín, vakcína proti pravým kiahňam  chráni aj proti opičím. Keďže je fakt hnusná (bola „živá“,), tak cca od roku 1980 sa zmenil pomer benefit/riziko tak, že sa už neočkuje. Nie je choroba, nie je problém, nie je očkovanie.
  •  Orthopoxvírusy (opičie, pravé kiahne) sú DNA vírusy. To už je naozaj sofistikovaná konštrukcia, fakt sa im nechce mutovať, ani náhodou.
  • Chápete, DNA!!!, to je dvojité čipovanie v jednom.
  • Keďže orthopoxvírusy sú fakt veľké, majú svoje vlastné vírusy, čo ich napádajú. Chápete, 3xčipovanie!!! 3x účinnejší chemtrajls!
  • Vakcína Vaxzevria na covid-19 od Astra-Zeneca (a aj teplá voda Sputnik V), obsahujú adenovírus, čo je príbuzný k opičím kiahňam na úrovni „rodina z 3-kolena“.

Ale ja som mal z botaniky chvalabohu trojku, takže ma neberte ako tvorcu vedy. Som len jednoduchý farmaceut, čo mal z týchto hnusôb 4 skúšky a venuje sa popularizácii vedy.

Odpovede pre očkovaných o fungovaní imunity a prečo o očkovaných vieme všetko a „o prekonaných“ veľké nič

Na úvod základná premisy:

  1. Odpovedám zaočkovanému. Teda komplet dve dávky a od druhej je viac ako 14 dní.
  2. Ak aj prekonal Covid, tak určite bol zaočkovaný.

Otázka:  Ak človek prežije, tak to bol ľahký priebeh?

Odpoveď: Ľahký priebeh je keď to „ľahko“ prekonáme. Pre chlapov je hranica soplík, kašlík, pre ženy 40. teplota. Ale vážne – ťažký priebeh sú hospitalizácie aj s len pozorovaním, o kyslíku či ventilácii ani nehovorím. Tiež dlhodobé domáce PN, neustupujúce príznaky.

Otázka: Očkovaní sme na kopu virusovych ochorení, prečo žiadne z tých chorôb ani neprepuknú na rozdiel od covidu?

Odpoveď: Sú tri oblasti:

1. pretože naširoko naďaleko nie je žiaden kus vírusu. Alebo  toho vírusu naširoko naďaleko tak málo v počte kusov vírusových častíc, že to náš očkovaním vytrénovaný systém zmaže už v takom štádiu nákazy, kedy ešte neprepuknú vonkajšie prejavy choroby.

2. Tiež niektoré choroby sú v detstve smrteľné, ale dospelácky imunitný  systém a dospelácky silný organizmus ich už v pohode zvládne. Očkovanie v detstve je potom hlavne o preklenutí toho nebezpečného obdobia, kedy sa imunitný systém jedinca musí naučiť likvidovať veľkú paletu vírusov a baktérii  v krátkom období a všetko si pchá do úst, aby vyskúšal, ako to chutí.

3. Pretože všetky tie vírusy, čo sa na ne očkuje,  sú super stabilné a náš imunitný systém si súčasne po očkovaní vytvorí super stabilný systém imunitnej reakcie.

4. Je taká zákonitosť, že ide ruka v ruke stabilita vírusu z jeho nebezpečnosťou. Má to čosi dočinenia s darwinovou teóriou o vývoji a prispôsobovaní sa. Je v záujme vírusu nezabiť svojho hostiteľa. Lebo proti nebezpečným sa hostiteľ bráni. Super nebezpečné a smrteľné pravé kiahne poľovačku hostiteľa (človeka) neprežili.  Tento vírus nebol schopný zmutovať do  neškodnej varianty. Rôzne druhy koronavírusov naopak domutovali až k takým variantom, ktoré nám neškodia (a že ich je), nechávame ich na pokoji a tak si na našom a v našom tele pokojne žijú.

A na druhej strane. Koronavírusy sú zo svojej podstaty milovníci mutácii, čo sťažuje nášmu imunitnému systému prácu.

3. Vakcína je stále len na začiatku vývoja. Musíme dokončiť vývoj vakcíny tak, aby sme dokázali po aplikovaní vakcíny v tele vytvoriť ešte vhodnejší, ešte kvalitnejší kus antigénu, ktorý vybudí lepšie, kvalitnejšie, trvanlivejšie a radostnejšie náš imunitný systém. Už to, že za pol roka sme mali bezpečnú a účinnú vakcínu s istým 96% účinkom po 6 mesiacoch (a stále rastie) je bezprecedentný úspech v ľudských dejinách. Ale nie je to koniec, vývoj covidových vakcín bude pokračovať.

Otázka: Prečo sa chrípka očkuje len v jednej dávke?

Odpoveď: Lebo to stačí. Už po jednej dávke je imunitný systém v priemernom počte pacientov tak poučený, že ochráni na použiteľnú mieru. Zas netreba  nasilu a za akúkoľvek cenu bazírovať na absolútnej dokonalosti. Aj 99% stačí.

Treba si uvedomiť, že to účinné v tej vakcíne sa po chemickej stránke nelíši od mäsa, čo máme na obed. Trocha bielkoviny, trocha RNA, trocha tuku. Po vstreknutí do svalu okamžite začnú preteky, kto skôr. Či bude prvý na mieste imunitný systém a začne sa učenie, alebo sa účinná látka vakcíny dostane do krvi a do pečene, kde to strávime ako super drahé mäsko.

Niektoré vírusy sú na učenie jednoduchšie, iné sa náš imunitný systém nie a nie  našprtať, tak mu treba dať v krátkom odstupe ešte jeden kopanec (dávku), aby sa to naučil na nejaký zmysluplne dlhý čas.

Pekne je to vidieť pri očkovaní proti kliešťovej encefalitíde. Tam sa očkuje: Prvá, potom mesiac až tri  pauza, potom druhá, potom rok pauza, tretia a potom už stačí každé 3 roky.

Napríklad v prípade očkovania proti tetanu by ani tri dávky v krátkom čase nepomohly. Preto sa po 5-10 rokoch znovu očkuje ako keby odznovu. Imunitný systém je v tomto prípade debil sklerotický.

Otázka:  Prečo je pomer nezaočkovaných, ktorí prešli covidom so soplíkom a zaočkovanych, ktorí sa dostali až do nemocnice taky nejednoznačny?

Odpoveď: Kto by chodil so soplíkom, dvojnásobne na jeseň, k doktorovi, že? Takže kopa super ľahkých až bezpríznakových pacientov proste nie je zachytená. Covid vďaka Bohu, Avicenovi, Darwinovi a ostatným má trápnu smrtnosť 1,72% (v SR) Zo strany tých čo prežili je to tak strašne málo, že preživších je strašne veľa až si ich nevšimneme.

Netreba zabúdať, že sa nám tu pod rukami mení veľkosť základu pre výpočet percent. Základný počet očkovaných rastie, neočkovaných klesá. Keďže máme také super percento preživších, lepšie by bolo teraz hovoriť o „imunizovaný“ verzus „neimunizovaný“. Lebo ochranu pred covidom získame alebo očkovaním (absolútne predvídateľných 96%) alebo prekonaním (absolútne neistých XX%)

Navyše v čase od očkovania/prekonania sa povaha ochrany mení.  U očkovania máme vedecké skúmanie vedeckou metódou a už vypadávajú prvé preverené štúdie s trvácnosťou ochrany aj po 12 mesiacoch.  A skúma sa ďalej. Tí čo boli v pokusnej vzorke pre účely registrácie vakcíny v EMA v lete 2020, tí to majú na doživotie. Furt dookokola  budú poskytovať informácie, či im ešte drží imunita. Holt predskokani.

U len prekonaného je to tak 2 mesiace až jeho smrť. A každý jeden si náhodne losuje niečo z tohoto intervalu, pričom to „až smrť“ môže byť od zimy 2019, teda už aj 2 a viac rokov, možno aj 10-15 alebo aj 60, lebo to nie je šanca skúmať. Na rozdiel od podania vakcíny, štartovací výstrel, teda dátum prekonania vírusu je neistý. Tak sa nedá ani poriadne skúmať ako dlho po prekonaní drží imunita.