Lekárnik expeduje

Dva „rovnaké“ jogurty skúmate podľa citu, generiká sú rovnaké podľa vedeckých metód

Kým sa tu rozhorí debata o tom či dva lieky, ktoré nazveme vzájomné „generiká“ naozaj spĺňajú definíciu generika, bolo by dobré si tú definíciu uvedomiť.

Generiká – sú to lieky od rôznych výrobcov s rovnakou účinnou látkou, ktoré pred uvedením na trh a prilepením na ne prívlastok „generikum“ museli preukázať v testoch ekvivalencie, že vykazujú rovnaké účinky, rovnaké nežiadúce účinky, rovnaké farmakokinetické (vylučovanie z organizmu) vlastnosti, ako referenčný (originál) v danej skupine generík.

Preto, ak niekto chce spochybniť, že niektorý liek nie je generikom k inému, spochybňuje výsledky vedeckých testov. Pokojne ich spochybňujte, no hláste tieto spochybnenia registračnej autorite (ŠUKL), aby sa mohli preveriť tieto lieky a prípadne ich vyradiť z používania.

Porovnáva sa daný liek v kontexte svojej liekovej formy ako celku. Celá tableta a jej farmakokinetika aj farmakodynamika ako celku.

Ako generiká sa uplatňujú predovšetkým tablety a to vo svojej úplne základnej forme. Málo kedy kadejaké retardety, práve preto, že matrice bývajú pod patentami.

Áno, farmaceutický priemysel v ostatnom čase začal vymýšľať s patentovou ochranou nie len účinnej látky, ale aj kadejakých nuansov pri tabletách v snahe naťahovať čas. Je to viac otravné ako účinné.

Kým dva jogurty od dvoch výrobcov skúma zákazník a na základe pocitu si povie – sú rovnaké, lieky skúmajú davy vedcov vedeckými metódami pod prísnou kontrolou mnohých štátnych autorít. Je v tom istý rozdiel.

Lekárenstvo

Trh liekov je voľný trh, kde súťažia bohaté farmaceutické firmy s nešťastným pacientom

Dostal som otázku, že prečo sú v USA inzulíny také šialene drahé. Tak tu je odpoveď:

Presne na príklade USA a ich cien liekov je vidieť, že sú oblasti, kde musí do voľného trhu vstúpiť silný hráč, ktorý sa dokáže „pomerať“ so silnými farmaceutickými firmami. Vzhľadom na to, že jednak ide o „cenu života“, ktorá je primárne veľmi vysoká a tiež preto, že v medicíne je šialená informačná nerovnováha medzi pacientom a lekárom. Skúsenosti ukazujú, že neexistuje iná entita, ktorá by sa „pomerať“ s nimi dokázala, ako štát.

Aj aj to mnohé štáty ťahajú stále za kratší koniec, sú príliš malé, aj keď sú to štáty.

V USA neexistuje nik, kto by tú cenu na voľnom trhu za pacienta riešil. Čosi málo dokážu poisťovne pre svojich privátnych klientov, ale je to málo. Takže pacient si kupuje lieky na úplne voľnom trhu. A farmaceutické firmy potom samozrejme, z princípu voľného trhu, predávajú tak draho ako môžu a tak dlho ako sa len dá.

Inak, pekne je to vidieť na porovnaní cien rovnakých liekov v USA a Kanade – Kanada to rieši, nie tak intenzívne, ale podobne ako Európa.

Naopak, Mexiko je chudobnejšie, takže firmy proste nastavili nižšiu cenovú hladinu na voľnom trhu.

Niečo málo pomáha koniec patentovej ochrany po 5+5 rokoch od uvedenia na trh. Vtedy danú účinnú látku už môže v podobe svojho lieku vyrábať a predávať hocikto. Ale originálne firmy samozrejme nespali a skúpili generických výrobcov. Takže mnohokrát je to tak, že majú v moci dcéru, aby im nekazila ceny.

V prípade inzulínov sme „náhodou“ v ostatných 30-40 rokoch svedkami v cca 10 ročných periódach významného technologického pokroku. Najprv boli zvieracie inzulíny, potom prišli ľudské inzulíny, prišli upravené zlúčeniny s rôznymi dĺžkami účinku a rôznymi nástupmi účinku. Tým sa zmenili aj medicínske postupy, zmenili sa aj liekové formy, od 10ml flaštičiek po presnedávkové perá. No a každá táto zmena má svoju 5+5 patentovú ochranu. Keď máte patent, máte monopol, ste sám tvorca cenovej hladiny.

V lekárni pred tárou, na strane pacienta je to medícína, od táry do zázemia je to brutálny voľný trh. Na to málokto myslí, keď na recept dostane Augmentin sir za 5€ na záchranu pred smrteľnou sepsou. Pritom cena toho zachráneného života nie je 5€ .

Mimochodom – aj preto nemajú v štátnych regulačných inštitúciách čo robiť nedávni zamestnanci farmaceutických firiem.  Podozrenie na „hosťovanie“, podozrenie na konflikt záujmov, to je vždy veľké. Je úlohou vedenia štátnych inštitúcii, aby podozrenia na tento konflikt záujmom minimalizoval.

Lekárnik expeduje

Nie sú kiahne ako kiahne

Zábava na tento týždeň pozostáva z úvodu do systematiky sveta vírusov:

  • Nie sú kiahne ako kiahne. Pravé sú od nepravých (ovčích) tak ďaleko, ako dub od medveďa. (už ríšu majú inú)
  • Vírusy opičích kiahní a pravých kiahní sú blízki príbuzní ako cesnak s cibuľou (rovnaký rod).
  • Aj keď sú pravé a opičie príbuzný ako cibuľa s cesnakom, choroby, ktoré spôsobujú sú úplne rozdielne v účinkoch na život. Na opičie kiahne sa neumiera, na pravé kiahne na 30 až veľa percent.
  •  Jedna z najhnusnejších vakcín, vakcína proti pravým kiahňam  chráni aj proti opičím. Keďže je fakt hnusná (bola „živá“,), tak cca od roku 1980 sa zmenil pomer benefit/riziko tak, že sa už neočkuje. Nie je choroba, nie je problém, nie je očkovanie.
  •  Orthopoxvírusy (opičie, pravé kiahne) sú DNA vírusy. To už je naozaj sofistikovaná konštrukcia, fakt sa im nechce mutovať, ani náhodou.
  • Chápete, DNA!!!, to je dvojité čipovanie v jednom.
  • Keďže orthopoxvírusy sú fakt veľké, majú svoje vlastné vírusy, čo ich napádajú. Chápete, 3xčipovanie!!! 3x účinnejší chemtrajls!
  • Vakcína Vaxzevria na covid-19 od Astra-Zeneca (a aj teplá voda Sputnik V), obsahujú adenovírus, čo je príbuzný k opičím kiahňam na úrovni „rodina z 3-kolena“.

Ale ja som mal z botaniky chvalabohu trojku, takže ma neberte ako tvorcu vedy. Som len jednoduchý farmaceut, čo mal z týchto hnusôb 4 skúšky a venuje sa popularizácii vedy.