Archív značiek: vakcína

Vakcína na covid-19: Rizikom je očkovanie slanou vodou, nie poškodenia zdravia

Dnes vyvrátim  mýtus o odškodňovaní ako dôkaze šialených rizík vakcíny. Naopak, poukážem, že tento fond motivuje štát dobre hľadať rizikových pacientov. A poukážem na naozajstné riziko, ktoré treba brať do úvahy.

V minulom článku Po 30. roku života už viete, či máte „konfekčný“ imunitný systém som vám ukázal, ako je to s „konfečným“ imunitným systémom pri ktorom sa naozaj nemá zmysel obávať nežiadúcich účinkov vakcíny.

Pre „konfekčný“ imunitný systém má väčšie riziko poštípanie osou, poškriabanie sa divokým tŕním v lese, či rozbitie kolena na asfalte uprostred mestskej pešej zóny.

Korelácia nie je príčinná súvislosť

Že sa plánuje dlhodobo riešenie v podobe štátneho fondu na odškodňovanie je korelácia, nie príčinná súvislosť s vakcínou na covid-19.  Napríklad aj SaS má takýto bod vo svojom programe. Od roku 2018.

Odškodňovanie sa vždy týka a bude týkať výhradne a len štátom definovaného povinného imunizačného programu. A aj to len v prípade, keď lekár nedokáže odhaliť riziká a nevylúči daného človeka z povinnej očkovacej schémy.

Ak sme sa prostredníctvom zastupiteľskej demokracie dohodli navzájom na nejakých pravidlách povinného očkovania, potom je spravodlivé, aby takto vynútené očkovanie bolo pokryté aj štátnym odškodňovacím systémom. To je základná premisa pre vznik takéhoto štátneho fondu. Potvrdí 11 z 10 liberálnych pravičiarov.

Vedľajším a zásadne pozitívnym efektom existencie odškodňovacieho fondu potom je, že štát tlačí na to, aby lekári zodpovedne pracovali s vyradením rizikových pacientov z povinnej očkovacej schémy. Štát je regulátor v zdravotníctve, preto má na to nástroje.

Veď to už poznáte. Napríklad, ak zákon rieši podmienenie nástupu do škôlky absolvovaním očkovania, tak je tam vždy veta:  „…ak to nevylučuje zdravotný stav. Potvrdenie vydá ošetrujúci lekár.“

Kontraindikovaných ochránia zaočkovaní

Práve preto, že 95-99% ľudí je bez problémov zaočkovaných, nevadí pre tých pár percent, že nie sú. Kolektívna imunita vytesní vírus/baktériu tak, že takýto neočkovaní nemajú šancu sa stretnúť s daným vírusom/baktériou.

A naopak, tým, že zabezpečíme spoločnou dohodou, že sa 95-99% preočkuje, ochránime aj tých, čo sa s objektívnych dôvodov nemôžu.

Skutočné percento hranice kolektívnej imunity je pre každý patogén iné, dosť závisí od schopnosti nakaziť náhodného okoloidúceho. Nový koronavírus nie je tak agresívny, takže sa odhaduje, že pre kolektívnu imunitu na covid-19 bude stačiť okolo 70-75% – písali vedci.

Akokoľvek, benefitom pre zaočkovaného proti covid-19 je, že mu nehrozí riziko choroby na úrovni jednotiek až desiatok percent. A v prípade 65+ riziko úmrtia na úrovni 12%-20% ak to dotanú.

Dve dávky s rizikom 1: 100 000 000 a proti tomu riziko smrti na covid-19 klesne z 12% na 0%. To je myslím lepšie ako drôtom do oka.

Horším rizikom je, že nespôsobí nič

Oveľa horším rizikom, rizikom s oveľa ťažšími následkami, je riziko, že po vakcíne nevznikne imunitná odpoveď.

Zatiaľ vieme len málo o tom, akú dlhú „výdrž“ bude mať účinok vakcíny.  Nepríjemné bude, ak sa postupným výskumom hladiny protilátok po 3 či 6 mesiacoch zistí, že vakcínu vyvolá u významného percenta len krátkodobú imunitnú ochranu (6-12 mesiacov). V rámci  doterajších výskumov sa ukazuje, že by to malo byť v pohode, že účinná ochrana vakcíny by mala byť naozaj dlhodobá (2-5 rokov určite). Výrobcovia toto tvrdia v registračnej dokumentácii a to chcem vidieť toho právnika, ktorý by dokázal obhájiť Pfizer v spore s planétou Zem.

Čokoľvek nad 12 mesiacov je úplne v pohode, akurát by to bolo otravné. Indície sú však oveľa optimistickejšie.  Hovoria o 2-5 rokoch minimálne. Dôkaz samozrejme prinesie až čas. No nech budú výsledky kontrolných výskumov na hladinu protilátok akékoľvek, už dnes vieme, že bez vakcíny je život v roku 2021 na planéte Zem komplikovaný.

Druhým zásadným rizikom je, že v injekčnej striekačke bude len slaná voda kvôli  nevhodnému zaobchádzaniu.

Všimnite si, že skladovanie vakcíny vyžaduje mínus 20 respektíve mínus 80 stupňov Celzia. To je absolútne nepoužiteľný produkt pre normálne časy. Vedcov by čakali ešte roky vývoja, kým by dostali liekovú formu pre skladovanie na 0-8 nie to 20-25 °C.

Odpoveďou je: „Vakcína je v pohode, ale lieková forma je stále nedorobok.“

Tých -80 °C je okrem iného aj pekná odpovedať na námietku, ako je možné, že za rok je tu vakcína, keď inokedy to trvá 5-10 rokov. Vymyslieť princíp. Dokonca aj zrealitovať sysntézu a prvé skúšky, to je väčšinou šup-šup. Ale doladiť to do použiteľného ale hlavne blbu-vzdorného riešenia, to chce čas a kopu investícii.

Len a len preto, že ide momentálne o „emergency use“, tak bohaté štáty môžu začať s použitím. Tohto by som sa bál oveľa viac – že sa bude očkovať slanou vodou po znehodnotení zlým skladovaním. To fakt nie je sranda, dodržať teplotný režim -80 °C.

Z oboch prípadov – krátka „výdrž“ a aplikácia slanej vody – vychádza jedno zásadné riziko: Falošný pocit ochrany. Toto riziko je neporovnateľne väčšie, ako riziko, že vám vakcína spôsobí neočakávané závažné dlhodobé nežiadúce účinky.

Za tie prachy riziko slanej vody dobré

Tak si to spočítajme – ak má byť cena vakcíny od Pfizer 12€-20€, myslím, že je to stále v pohode za 24€-40€ vyriešiť riziko 1:5 až 1:8 (pravdepodobnosť úmrtia pre 65+). Dokonca aj pre „konfekčného“ 30+ (s rizikom ale že fakt zlého nežiadúceho účinku 1: 100 000 000) je úplne v pohode riskovať, že to neurobí nič, lebo niekto zabudol niečo poriadne ochladiť.

Základné informácie o výrobe a fungovaní vakcíny na Covid-19

Trápi vás, že vakcína na aktívnu imunizáciu voči covid-19 je DNA/RNA vakcína? Nuž, v mäse na nedeľnom obede je viac DNA a RNA ako v milióne dávok vakcíny.

Normálne jú strávime. Pri prvom prechode krvi pečeňou z tej RNA/DNA neostane kameň na kameni.

Neexistuje dnes žiadna liečba, ktorá dokáže zabezpečiť prepis ľudskej DNA.

Čosi malé sa darí pri tej liečbe v cene 2 milióny eur za dávku pre deti so svalovou distrofiou. A aj u nich je treba po 10-15 rokoch (ak sa vôbec dožijú) aplikáciu opakovať, lebo samo telo tie zásahy v každej ďalšej generácii buniek eliminuje viac a viac.

Naopak, ak by sa niekomu podarilo vyrábať liek meniaci DNA človeka v každej jednej bunke tela a stála by 4€, Nobelova cena by bola len víkendovka z mnohých oslavných akcii.

Princípom všetkých vakcín, ktoré sa dnes pripravujú je dodať do tela na okoštovanie/oňuchanie nášmu imunitnému systému nejaký zaujímavý kus koronavírusu.

Buď kus obalu (to sú bielkovinové vakcíny), alebo kus RNA/DNA toho vírusu, alebo niečo, čo je síce iné ako vírus, ale vyvoláva úplne rovnaký výcvik nášho imunitného systému ako kusy vírusu.

Za starých čias sa tie kusy virusu robili tak, že sa vírus, alebo baktéria „prizabila“, aby neškodila, ale ešte vyvolala imunitnú odpoveď. Veľa rizík,  silné nežiadúce účinky. U jednej šarže detskej obrny dokonca vyvolala vakcína rovno ochorenie. Málo prizabili.

A z tohoto sú potom tie mýty.

Dnes tie kusy vírusu celý vírus ani nevideli. Rovno sa vyrábajú len a len tie kúsky, čo treba.

No a keďže tie kúsky sú bielkoviny alebo RNA, tak najjednoduchšie je naučiť nejakú užitočnú baktériu, aby jedla aminokyseliny a vylučovala  kúsky vírus ako odpad. Doslova.

No a na to, aby sme to túto našu baktériu naučili , musíme sa zahrať s jej DNA, takže nakoniec má táto baktéria, čo vyrába základ pre našu vakcínu, rekombinantnú DNA. Spojenú svoju (bateriálnu DNA) a kus DNA, čo kóduje výrobu vakcíny.

Do vášho slovníka vakcinácie:

Rekombinácia – schopnosť, vlastnosť opätovnej spájateľnosti, kombinácia určitých jednotiek, prvkov, látok.

Keďže DNA sa množí ako keď sa pečiatka otlačí na papier, stačí nám jedna matrica, jeden prototyp tej rekombinantnej DNA a ďalšie bakteriálne dcéry si to už odovzdajú z pokolenia na pokolenie.

Čo je pre baktériu odpad na vylúčenie, je pre nás záchrana ľudstva. Vyčistíme, zabalíme do injekčnej formy, pribalíme striekačku a hajde k ľuďom.

Už aby to bolo.