Spor o generickú preskripciu nie je sporom lekárnikov a lekárov. Je to spor lekárov s inštitúciami ako ŠUKL (slovenský Štátny ústav pre kontrolu liekov), EMA (európska lieková agentúra), FDA (lieková agentúra v USA). Práve toto sú inštitúcie, ktoré označujú dva lieky za bioekvivalentné teda za vzájomné generiká. Lekári prácu týchto inštitúcii spochybňujú.
Toto spochybňovanie zo strany lekárov vyvoláva v pacientoch obavy, ktoré rezultujú v otázky typu:
Pacient sa lieci na rakovinu (alebo na srdce, to je fuk), od lekara je nastaveny na konkretny liek. Pride do lekarne, zrovna ho nemaju a ty, ty mudrejsi ako lekar, mu s kludnym svedomim doporucis iny liek? Naozaj chces povedat, ze s kludnym svedomim mu predas inu nahradu?
A ako na ne odpovedá lekárnik v lekárni?
Ja mu nedoporučím iný liek. Ja urobím nasledovné:
Skontrolujem, či uznávané odborné autority uznali nejaký ďalší liek za bioekvivalentný, teda za generikum k tomu lieku, ktorý užíval náš pacient. Ak taký liek existuje, teda k danému lieku existuje generikum, tak mu s kľudným svedomím odporučím toto generikum.
Vôbec nejde o nejaké svedomie lekárnika. Ide o odborné vedomosti. Lekárnik sa neriadi pocitmi, ale faktami. Je to o všeobecne uznaných odborných princípoch. A definícii slova generikum.
Navyše je namieste upozorniť lekársky stav na povinnosť hlásiť nežiadúce účinky. Medzi ne patrí aj nahlásenie nežiadúcich účinkov vyplývajúcich z vykonanej generickej substitúcie. Ak sa pacient lekárovi sťažuje na to, že generická zámena lieku u neho vyvolala nežiadúce účinky, lekár je povinný toto hlásiť práve tým oprávneným autoritám (ŠUKL).
Tieto inštitúcie pravidelne všetky nežiadúce účinky celosvetovo (na základe tisícov až miliónov liečených pacientov) vyhodnocujú a následne vykonávajú úpravy v indikáciách a celkovom používaní liekov. Takže ak sa ukážu slová lekárov o nebioekvivalencii daných dvoch konkrétnych liekov ako podložené, roztrhnú generickú väzbu a žiadny lekárnik už nikdy nevykoná u takéhoto lieku generickú zámenu.
Lekárnik sa pri uplatňovaní generickej preskripcie v lekárni riadi presne odbornými vedomosťami a vedeckými poznatkami o danej účinnej látke, o danom lieku.
Čím sa riadia lekári pri spochybňovaní bioekvivalencie?
