Minulý týždeň v nedeľu sme oslávili Svetový deň smiechu. Pri tejto príležitosti sme sa pokúsili objasniť dôvody, prečo je smiech vedecky aj všeobecne považovaný za skutočný všeliek pre zdravie duše i tela, píše taliansky denník Corriere della Sera. V smiechu zrejme spočíva tajomstvo lepšieho života. A keď nie je nič na smiech? Smejte sa aj tak, učte sa smiať aj bezdôvodne, a to aj za zložitých okolností. Inšpirujme sa deťmi, ktoré sa tiež môžu bezdôvodne.
Podľa výskumu Univerzity svätého Eduarda v texaskom Austine sa 81 percent z 2500 opýtaných zamestnancov označilo za produktívnejších, ak na pracovisku vládne dobrá nálada. Ostatne na tom nie je nič prekvapivého, mnohí z nás si v pozitívnom a pokojnom prostredí uvedomili, že majú svoju prácu radšej.
Pochopili to aj mnohí zamestnávatelia. Napríklad taliansky podnikateľ Adriano Olivetti hovoril, že keď sa zamestnanci majú dobre, je to poznať na produktivite. A či sa dokonca smejú, výsledky môžu naozaj prekvapiť. Vedci zistili, že smiech výrazne znižuje hladinu stresových hormónov: u kortizolu to je o 39 percent, u adrenalínu o 70 percent au dopamínu o 38 percent. Podľa lekárov smiech zlepšuje krvný obeh, pomáha predchádzať kardiovaskulárnym chorobám, zlepšuje pamäť, pôsobí proti úzkosti a depresiám a prospieva imunitnému systému.
Podľa výskumu Kalifornskej univerzity sa pri zhliadnutí komického videa zvýšila hladina endorfínu, hormónu šťastia, u skúmaných osôb o 27 percent. Smiech je tiež spoločenskou záležitosťou. Pozitívne účinky smiechu sa prejavujú aj u tých, ktorí sú nablízku, na pracovisku alebo doma. Smiech je nákazlivý. Podľa vedcov je tridsaťkrát pravdepodobnejšie, že sa začneme smiať v spoločnosti iných ľudí, než keď sme sami. Štúdia Oxfordskej univerzity ukazuje, že smiech v spoločnosti trvajúce aspoň 15 minút zvyšuje o desať percent prah bolesti.
Prvý, kto pochopil význam smiechu, bol najslávnejší lekár staroveku Hippokrates, ktorý vo svojich pojednaniach tvrdil, že z jedného smiechu sa vždy rodia ďalšie. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo z roku 1987 Susumu Tonegawa vyhlásil, že kto je smutný a depresívny, nedokáže vzdorovať chorobám. Americký lekár Hunter „Patch“ Adams, zakladateľ Inštitútu zdravia a terapie s pomocou klaunov, tiež tvrdil, že dobré zdravie je otázkou smiechu. Ešte dnes môžeme stretnúť v nemocniciach dobrovoľníkmi s červeným nosom, ktorí sa, často úspešne, snažia chorých rozosmiať.
„Je potrebné prekonať obavy, že budete považovaní za divné,“ hovorí talianska trénerka Marina Osnaghiová. „Smiech dodá mozgu čerstvý vzduch, náhle sa potom zmení prístup ku kolegom v zamestnaní a zmizne pesimizmus,“ dodáva. Expertka radia zájsť ešte ďalej, smiať sa vždy, aj v momentoch najväčšieho stresu. To síce neodstráni problém, ale umožní vám dostať sa do takého stavu, že v sebe nájdete novú energiu k jeho riešeniu.
Pozitívne účinky smiechu sa samozrejme nevzťahujú na smiech sarkastický, často horký a škodoradostný. Americký neurovedec Scott Weems pripomína, že takýto smiech priamo škodí, znižuje sebaúctu, zvyšuje úzkosť a depresia. Skrátka smiech má byť slnečný, otvorený, uvoľňujúce a pokiaľ možno spoločný s druhými. Taký smiech si musíte pestovať a niekedy sa mu priamo učiť. Začnite sa smiať bezdôvodne, s kolegom, partnerom, deťmi, šéfom, priateľom. Tak, ako to robia deti. Funguje to.
