Minulý týždeň sme si povedali, ako sa naša DNA môže pokaziť a tým dať možnosť bunke zmeniť sa z „normálnej“ na rakovinovú. Pokazená DNA môže totiž poskytnúť návod na výrobu „zákerných“ molekúl (proto-onkogény a následné onkogény), alebo môže stratiť návod na výrobu potrebných molekúl, ktoré strážia delenie bunky (tumor supressor genes). K poškodeniu DNA môže prísť náhodou (chybou pri replikácii), alebo cudzím zavinením (fajčenie, alkohol, vírus atď.).

Dnes si povieme niečo o tom, čo dokáže dnešná medicína s týmto veľkým problémom spraviť.

Z môjho pohľadu najväčším úspechom medicíny je uvedomenie si dôležitosti prevencie. Prevencia je zatiaľ jediným účinným bojom proti rakovine. Prevencia je tým najlepším a najlacnejším liekom na chorobu (ktorá dokonca ani nevznikne!). Ako som už minule spomínal, nefajčenie by prakticky vyhubilo rakovinu pľúc. Zdravá strava a veľa pohybu nie sú len otrepanými frázami z televízie, sú reálne najlepšími a najlacnejšími prostriedkami v boji proti nádorovým ochoreniam, ktoré máme.

Ak je však neskoro a nádor je na svete, medicína má samozrejme k dispozícii ďalšie nástroje. Tie žiaľ nie sú často efektívne, sú drahé a vo veľa prípadoch aj pre pacienta smrteľné. Hlavným mottom boja proti nádorom je „Let´s kill the tumor!“

Prvou veľkou skupinou sú chemoterapeutiká a cytostatiká. Tieto látky sú jedy. Sú to jedy ktoré zabíjajú všetko čo im príde do cesty. Ich hlavným cieľom je opäť DNA a opäť sa jedná o látky, schopné ju pokaziť. Tentoraz ich však využívame cielene a chceme aby boli zasiahnuté bunky nádorové. Ale samozrejme, ako každá látka schopná zasiahnuť do DNA, aj cytostatiká sú (paradoxne) kancerogénne. Je faktom, že mnoho pacientov dostane po liečbe, po tom, čo pôvodný nádor bol zasiahnutý, iný nádor, na úplne inom mieste v tele.

Na tomto mieste by sa asi hodilo osvetliť pojmy cytostatikum a chemoterapeutikum. Chemoterapia je liečba chemickými látkami. Veľmi nepresný pojem, dávnejšie však označoval liečbu predovšetkým infekčných chorôb syntetickými (alebo polosyntetickými) chemikáliami. Neskôr sa vymedzila skupina antibiotík a chemoterapia ostala na liečbu nádorov, keďže sa medzitým zistilo, že nezabíja len baktérie ale aj ľudské bunky. A cytostatiká označujú tie lieky, schopné zastaviť rozmnožovanie buniek. (kytos bunka, statikos zastavujúci)

Ďalším prístupom je rádioterapia, čiže ožarovanie. Tu sa namieria lúče ionizujúceho žiarenia (podľa možnosti presne) na nádor. Dochádza k poškodeniu DNA ožiarených buniek a bunky zomierajú. Ale nie len nádorové, opäť môžu byť zasiahnuté aj bunky zdravé. Ožarovanie je často podceňované, je ale veľmi dôležitou súčasťou liečby rakoviny. Rýchly vývoj techniky umožňuje čoraz presnejšie zasiahnuť len to, čo zasiahnuť chceme.

Treťou možnosťou liečby sú tzv. biologiká. Jedná sa vo väčšine prípadov o monoklonálne protilátky, ktoré cielene interagujú s tou-ktorou podozrivou molekulou. Čo to znamená? Protilátky sú malé molekuly, schopné sa naviazať na hocijakú štruktúru v našom tele (poznáme ich kvôli ich schopnosti útočiť na votrelcov, ako baktérie alebo vírusy). Väčšiu časť svojho malého telíčka majú skoro všetky rovnakú, malá časť je ale úplne odlišná a vždy iná, podľa toho, na čo sa majú naviazať. Túto malú časť využijeme a zmeníme ju tak, aby sa viazala na to, čo chceme my. Napríklad na nádorové bunky. Už len ostáva vypátrať, ktoré bunky sú nádorové a ktoré nie. To už je trochu zložitejšie, pretože mnohé nádorové aj zdravé bunky vyzerajú rovnako.

Stále sa však darí objavovať nové a nové znaky, ktoré ich odlišujú. Napr. objavenie Her2neu pri rakovine prsníka viedlo k lieku Herceptin. Biologiká majú jednu veľkú nevýhodu. Sú veľmi drahé, tým pádom v podstate u veľkej časti pacientov nepoužiteľné. Jeden rok liečby Herceptinom stojí približne 40 000 dolárov.

Vedľajšie účinky chemoterapie a cytostatickej liečby sú silná nevoľnosť, znížená imunita a vznik nádorov na iných miestach. To isté sa týka aj rádioterapie, tu je známe vypadávanie vlasov (ktoré vôbec nie je také časté a už vôbec nie také nepríjemne, ako napr. nevoľnosť). Biologiká v podstate vedľajšie účinky nemajú, keďže sú zamerané len na nádor.

V onkológii hrá veľkú rolu paliatívna medicína (zameraná na tíšenie bolesti a zmiernenie utrpenia pacientov). Je často podceňovaná, považovaná za zbytočnú a vhodnú len pre umierajúcich pacientov. To všetko je jeden veľký blud. Zmyslom medicíny nie je len liečiť choroby, ale aj tíšiť bolesť a utrpenie. Paliatívna medicína sa venuje práve týmto aspektom. Zhubné nádory, ktoré sa už usádzajú po celom tele (metastazujú) vedú k smrti pacienta. To je fakt, ktorému sa dnes nedá vyhnúť. Často sa ale aplikuje chemoterapia s veľmi vážnymi vedľajšími účinkami (ktoré pacienta zabíjajú) až do konca, namiesto toho, aby sa kládol dôraz na dôstojné a hlavne bezbolestné umieranie.

Ďalšie diely seriálu:

„Kto nám kazí DNA?” – rakovina pre stredne pokročilých II

„O šibnutej bunke“ – rakovina pre stredne pokročilých

Súvisiace:

Silgard – očkovanie proti rakovine krčku maternice

Pomoc pri odvykaní od fajčenia z lekárne – nikotínové náplasti

Naposledy sme si hovorili o vzniku rakoviny, alebo lepšie povedané o vzniku nádorových ochorení. Spomínali sme strážcov DNA, ktorí môžu zlyhať, ale aj nevinné molekuly ktoré začnú zrazu robiť šarapatu. Taktiež sme sa dozvedeli, že DNA sa najskôr musí poškodiť a tým celú rakovinovú mašinériu spustiť. Čiže odkaz pre čitateľov na zapamätanie znie: „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“ Ale ako a hlavne prečo k tomu dochádza? A dá sa tomu zabrániť?

DNA sa kazí stále. Každý jeden deň, každú hodinu a sekundu vo väčšine našich buniek dochádza ku chybám. Príčin je veľmi veľa, spomeniem len niektoré.

Bunky sa delia, rozmnožujú. Pri každom jednom delení treba „zdvojiť“ DNA, aby sa obe dcérske bunky, ktoré vzniknú, cítili fair. Každému rovnako. „Zdvojovanie“ (replikácia) DNA je mimochodom poriadna robota, DNA jednej bunky sa skladá asi z 3 miliárd stavebných kociek (nukleotidov), replikačné enzýmy to ale hravo zvládnu za cca 8 hod. Mýliť sa je síce ľudské, platí to ale aj na tieto šikovné mašinky. V priemere spravia chybu 300 krát v celej DNA. To je dosť veľa, keby nebolo ďalších enzýmov, ktoré ešte raz celú DNA prekontrolujú a prípadné chyby opravia, rakovinovou by sa oveľa ľahšie mohla stať každá deliaca sa bunka. Niekedy sa ale aj tieto kontrolné enzýmy pomýlia a mutácia DNA je na svete. A keď si spomenieme na vetu „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“, je nám jasné, že bunka sa môže vďaka tejto náhodne vzniknutej chybičke začať transformovať na bunku rakovinovú.

Na replikáciu DNA ale človek žiaden vplyv nemá. Veď kto môže vedieť, či jeho replikačné mašinky fungujú správne… Sú ale príčiny malígnych transformácií (zmeny bunky z „normálnej“ na „šibnutú“), ktoré môžeme sami ovplyvniť. Ktoré sú to?

Fajčenie spôsobuje rakovinu. Táto nielen z cigaretových škatuliek známa veta nám prezrádza, kto je ďalším kandidátom na kazenie našej drahej DNA. A vinníkom vôbec nie je nikotín. Cigaretový dym obsahuje veľmi veľké množstvo látok (počet známych sa stále zväčšuje). Veľká časť z nich sú kancerogény, čiže spôsobujú rakovinu. Ako to dokážu? Za príklad si zoberme aromatické amíny, polycyklické aromatické uhľovodíky a nitrosamíny. Tieto látky si jednoducho vbehnú do bunky a pustia sa do DNA. Niektoré ju „roztrhnú“, iné sa vtesnajú do jej dvojšpirály a spôsobia riadny chaos. Jednoducho skaza.

Na druhej strane tu máme vlastnosť cigaretového dymu a vlastne každého dymu (ale – kto by stál nad večerným táborákom a vdychoval dym?) spôsobiť v pľúcach a prieduškách zápal. Zápal znamená boj a v boji vždy niekto utrpí porážku. V tomto prípade sú to nevinné, dymom zašpinené bunky v pľúcach. Telo ich ničí a občas niektoré iba poškodí – opäť majú možnosť zmeniť sa na bunky nádorové. K fajčeniu ešte zopár faktov:

• Tabakový dym je pôvodcom cca 30 % všetkých nádorových ochorení, ktoré boli pre pacientov smrteľné. [Doll and Peto, JNCI 66:1193 (1981)]
• Existuje predpoklad, že ak by na celom svete prestali ľudia fajčiť, počet nádorových ochorení pľúc by sa zmenšil o80 – 90 % (muži) resp. 60 – 80 % (ženy) ! [Tomatis et al., 1990, cit. podľ. Sasco 1990]

Ďalšie okolnosti, ktoré môžu viesť k malígnej transformácii a ktoré môžeme my sami ovplyvniť sú všetkým už dávno známe. Konzumácia alkoholu (predovšetkým rakovina pečene), ionizujúce žiarenie, napr. RTG (môže sa týkať každého deliaceho sa tkaniva v tele), UV-žiarenie (rakovina kože), množstvo vírusov (napr. HPV – rakovina krčku maternice), hormónov (rakovina prsníka) a množstvo chemických kancerogénov, o ktorých ani netušíme a konzumujeme alebo vdychujeme ich dennodenne.

Čo s tým? Ako teda vzniku rakoviny zabrániť? Čo sa týka náhodných mutácií v DNA, veľa toho nenarobíme. Ak sa však jedná o posledne spomenuté príčiny, je to až moc jednoduché. Vyhýbať sa všetkému, čo spôsobuje rakovinu.

Predchádzajúci diel:

„O šibnutej bunke“ – rakovina pre stredne pokročilých

Nasledujúci diel:

„Let´s kill the tumor!“ – rakovina pre stredne pokročilých III

Súvisiace:

Silgard – očkovanie proti rakovine krčku maternice

Pomoc pri odvykaní od fajčenia z lekárne – nikotínové náplasti