„Kto nám kazí DNA?" – rakovina pre stredne pokročilých II

Naposledy sme si hovorili o vzniku rakoviny, alebo lepšie povedané o vzniku nádorových ochorení. Spomínali sme strážcov DNA, ktorí môžu zlyhať, ale aj nevinné molekuly ktoré začnú zrazu robiť šarapatu. Taktiež sme sa dozvedeli, že DNA sa najskôr musí poškodiť a tým celú rakovinovú mašinériu spustiť. Čiže odkaz pre čitateľov na zapamätanie znie: „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“ Ale ako a hlavne prečo k tomu dochádza? A dá sa tomu zabrániť?

DNA sa kazí stále. Každý jeden deň, každú hodinu a sekundu vo väčšine našich buniek dochádza ku chybám. Príčin je veľmi veľa, spomeniem len niektoré.

Bunky sa delia, rozmnožujú. Pri každom jednom delení treba „zdvojiť“ DNA, aby sa obe dcérske bunky, ktoré vzniknú, cítili fair. Každému rovnako. „Zdvojovanie“ (replikácia) DNA je mimochodom poriadna robota, DNA jednej bunky sa skladá asi z 3 miliárd stavebných kociek (nukleotidov), replikačné enzýmy to ale hravo zvládnu za cca 8 hod. Mýliť sa je síce ľudské, platí to ale aj na tieto šikovné mašinky. V priemere spravia chybu 300 krát v celej DNA. To je dosť veľa, keby nebolo ďalších enzýmov, ktoré ešte raz celú DNA prekontrolujú a prípadné chyby opravia, rakovinovou by sa oveľa ľahšie mohla stať každá deliaca sa bunka. Niekedy sa ale aj tieto kontrolné enzýmy pomýlia a mutácia DNA je na svete. A keď si spomenieme na vetu „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“, je nám jasné, že bunka sa môže vďaka tejto náhodne vzniknutej chybičke začať transformovať na bunku rakovinovú.

Na replikáciu DNA ale človek žiaden vplyv nemá. Veď kto môže vedieť, či jeho replikačné mašinky fungujú správne… Sú ale príčiny malígnych transformácií (zmeny bunky z „normálnej“ na „šibnutú“), ktoré môžeme sami ovplyvniť. Ktoré sú to?

Fajčenie spôsobuje rakovinu. Táto nielen z cigaretových škatuliek známa veta nám prezrádza, kto je ďalším kandidátom na kazenie našej drahej DNA. A vinníkom vôbec nie je nikotín. Cigaretový dym obsahuje veľmi veľké množstvo látok (počet známych sa stále zväčšuje). Veľká časť z nich sú kancerogény, čiže spôsobujú rakovinu. Ako to dokážu? Za príklad si zoberme aromatické amíny, polycyklické aromatické uhľovodíky a nitrosamíny. Tieto látky si jednoducho vbehnú do bunky a pustia sa do DNA. Niektoré ju „roztrhnú“, iné sa vtesnajú do jej dvojšpirály a spôsobia riadny chaos. Jednoducho skaza.

Na druhej strane tu máme vlastnosť cigaretového dymu a vlastne každého dymu (ale – kto by stál nad večerným táborákom a vdychoval dym?) spôsobiť v pľúcach a prieduškách zápal. Zápal znamená boj a v boji vždy niekto utrpí porážku. V tomto prípade sú to nevinné, dymom zašpinené bunky v pľúcach. Telo ich ničí a občas niektoré iba poškodí – opäť majú možnosť zmeniť sa na bunky nádorové. K fajčeniu ešte zopár faktov:

  • Tabakový dym je pôvodcom cca 30 % všetkých nádorových ochorení, ktoré boli pre pacientov smrteľné. [Doll and Peto, JNCI 66:1193 (1981)]
  • Existuje predpoklad, že ak by na celom svete prestali ľudia fajčiť, počet nádorových ochorení pľúc by sa zmenšil o80 – 90 % (muži) resp. 60 – 80 % (ženy) ! [Tomatis et al., 1990, cit. podľ. Sasco 1990]

Ďalšie okolnosti, ktoré môžu viesť k malígnej transformácii a ktoré môžeme my sami ovplyvniť sú všetkým už dávno známe. Konzumácia alkoholu (predovšetkým rakovina pečene), ionizujúce žiarenie, napr. RTG (môže sa týkať každého deliaceho sa tkaniva v tele), UV-žiarenie (rakovina kože), množstvo vírusov (napr. HPV – rakovina krčku maternice), hormónov (rakovina prsníka) a množstvo chemických kancerogénov, o ktorých ani netušíme a konzumujeme alebo vdychujeme ich dennodenne.

Čo s tým? Ako teda vzniku rakoviny zabrániť? Čo sa týka náhodných mutácií v DNA, veľa toho nenarobíme. Ak sa však jedná o posledne spomenuté príčiny, je to až moc jednoduché. Vyhýbať sa všetkému, čo spôsobuje rakovinu.

Predchádzajúci diel:
„O šibnutej bunke“ – rakovina pre stredne pokročilých
Nasledujúci diel:
„Let´s kill the tumor!“ – rakovina pre stredne pokročilých III
Súvisiace:
Silgard – očkovanie proti rakovine krčku maternice
Pomoc pri odvykaní od fajčenia z lekárne – nikotínové náplasti

Antihistaminiká – lieky proti alergii

Načrtnime si celý reťazec, na konci ktorého nám furt a stále kvapká z nosu, slzia nám oči a cítime sa pod psa.

Na začiatku je alergén, ktorý vyvolá obrannú reakciu a jej vonkajšími prejavmi je už uvedené a v tomto článku často spomínané, teda výtok z nosu, štípanie v očiach a tak podobne. Alergén sa dostane do tela a telo potrebuje informovať všetky svoje bunky, že treba spustiť obrannú reakciu. Teda potrebujeme v tele prenášať informácie o tom, že má prebehnúť nejaká odozva od jednej bunky do druhej, z jedného miesta na druhý. Hlavnú úlohu pri prenose tejto informácie po celom tele hrá látka histamín. A ak je telo na daný alergén precitlivené, vyplaví histamínu veľa, čo veľa, veľmi veľa a obranná reakcia sa zmení na alergickú reakciu.

Histamín – to je ten protiva, ktorého, keď nejako izolujeme, utlmíme, zničíme, znefunkčníme, tak síce ostaneme alergický, ale prejavy alergie sa zásadným spôsobom zmiernia. Utlmením aktivity histamínu v organizme prerušíme alergickú reťaz.

Tak, páchateľa máme a čo teda podnikneme proti nemu? Na výber máme lokálne a celkovo pôsobiace lieky. Medzi lokálne pôsobiace zaraďujeme rôzne kvapky, spreje, maste, gély, ktoré obsahujú látky pôsobiace proti pôsobeniu histamínu v mieste aplikácie, teda v nose, v očiach, na pokožke. Celkovo pôsobiace lieky, väčšinou vo forme tabliet, znižujú aktivitu histamínu v celom tele a systematicky. Preto sa užívajú dlhodobo, počas celej alergickej sezóny.

To by sme mali špecifickú liečbu. Liečime príčinu (alergickú reakciu) a tak zmiernime následky ( alergickú nádchu, slzenie, štípanie v očiach, malátnosť). Typickými zástupcami lokálnych sú Livostin očné a Livostin nosný sprej, Fenistil gel, Fenistil roll-on. V prípade antialergík vo forme tabliet sú to vzájomné generiká s obsahom účinnej látky cetirizin , teda Zyrtec tablety, Reactine tablety, Zodac tablety a ďalšie.

Pri liečbe, teda skôr potlačovaní príznakov sa používajú aj nešpecifické lieky. Hlavne kvapky do nosa, ktoré obsahujú látky pôsobiace na nosnú sliznicu dekongestívne (sťahujú cievy, znižujú prekrvenie a tým sliznicu a odvodňujú) a tak podobne. Typickými príkladmi sú Nasivin kvapky, Olynth sprej a lebo iné lieky, ktorých doménou je liečenie príznakov chorôb z prechladnutia. Prípadne kombinované prípravky ako sú Vibrocil kvapky, sprej, gél.

Máte otázky, k liečbe príznakov alergickej nádchy (pre česky trpiacich – alergická rýma)? Smelo ich položte do komentárov.

Prípravky proti alergii – navštívte katalóg liekov:
Voľnopredajné lieky a doplnkový sotriment na alergické príznaky
Lieky viazané na lekársky predpis – Antihistaminiká na systémové použitie

„O šibnutej bunke“ – rakovina pre stredne pokročilých

Mnohí si myslia, že je to najväčšia pliaga ľudstva, iní sa jej boja viacej než smrti. Vzbudzuje beznádej, strach, úzkosť. Rakovina.

Ale sú tieto jej atribúty naozaj opodstatnené? Musíme sa báť rakoviny tak ako kedysi?

Aby sme mohli o rakovine hovoriť, musíme aspoň približne vedieť o čo ide. Ak chceme byť presnejší, nemali by sme používať slovo rakovina (odvodené od slova rak a ako aj v iných jazykoch naznačujúce spiatočný pohyb raka v súvislosti s tendenciou rakovinových buniek ísť „späť“ vo svojej diferenciácii). Nielen preto, že vzbuzuje rôznorodé a často neopodstatnené emócie. Je ale hlavne nepresné a neurčité. Oveľa presnejšie je hovoriť o nádorových ochoreniach. Tie sú veľmi rôznorodé, majú často veľmi málo spoločného, predovšetkým majú ale často odlišnú prognózu a terapiu.

O čo teda ide pri nádorových ochoreniach?

Základom všetkého je bunka. Narozdiel od chorôb ako chrípka, alebo šarlach tu nehrá primárnu úlohu nejaký škodca zvonka (u chrípky vírus, u šarlachu baktéria). Ide o samotnú ľudskú bunku, ktorej „šibne“. Používam tento jednoduchý a ľudový pojem, ktorý najlepšie vystihuje premenu bunky zdravej, „normálnej“ na bunku rakovinovú, „šibnutú“. Každá zdravá bunka nášho tela sa riadi pravidlami, tak ako normálni ľudia v spoločnosti. Stravuje sa toľko koľko treba, rozmnožuje sa iba vtedy, ak je na to pripravená a ak je na to vhodná chvíľa. Ak jej ale „šibne“, prestane pravidlá dodržiavať: množí sa tak, ako sa jej zachce, putuje po ľudskom tele aj keby mala ostať doma – robí si skrátka, čo chce. To by ale vôbec nebol problém, ak by to robila sama, alebo len s pár kamarátkami. Ak však začne deliť vzniká problém – delí sa donekonečna, jej deti sa delia a tak isto deti jej detí… výsledkom je nádor, milióny buniek na jednej kope, ktoré robia spomínanú šarapatu vo veľkom.

Vydajme sa teraz spolu do vnútra bunky, kde si môžeme spomínanú premenu bunky z „normálnej“ na „šibnutú“ pozrieť detailnejšie. Za všetkým stojí DNA, DesoxyriboNuclearAcid, základný kameň každého z nás. V nej je zapísané všetko. Ako naše telo vyzerá a ako bude vyzerať, akí sme a budeme, ako znášame alkohol… V každej jednej bunke nášho tela (napr. v bunke svalu na nohe) je napísané všetko (napr. farba očí). V DNA je zapísané, ako dlho ma tá – ktorá bunka žiť, koľko krát sa má za svoj život rozdeliť a kedy má umrieť. Ak sa DNA naruší, čo sa deje stále, dennodenne v každej jednej bunke (o poruchách DNA si povieme nabudúce), buď sa táto zmena opraví, alebo ostane zabudnutá, alebo bunka zareaguje statočne – umrie. Niektoré bunky však odolajú a pokrytecky sa snažia žiť ďalej aj s touto vadou. Daná porucha im ale dá možnosť deliť sa neobmedzene. Stávajú sa bunkami rakovinovými.

A teraz pre stredne pokročilých

V DNA sú návody na všetky „súčiastky“ nášho tela. Od návodu na výrobu správneho potu, cez inštrukcie na stavbu hrubého čreva až po návod na výrobu nervovej bunky v mozgu. Chcel by som sa sústrediť na dve skupiny molekúl, ktoré sú tak isto zakódované v DNA, hrajú ale centrálnu rolu pri vzniku nádorových ochorení. Sú to na jednej strane tzv. 1. Proto – oncogenes (Proto-onkogény) a 2. Tumor-supressor genes, (Tumorové supresorové gény) na strane druhej.

1. Proto – oncogene je miesto v DNA, ktoré obsahuje návod na výrobu bielkoviny, ktorá v zdravej bunke vykonáva bežné úlohy. Môže to byť enzým na prenos nejakej správy vo vnútri bunky, ale aj správy mimo bunku, môže to byť bielkovina – „opravár“, zodpovedná za opravu poškodených súčiastok v bunke, alebo aj za opravu poškodenej DNA. Ak však príde k poškodeniu DNA na mieste proto-onkogénu, môže sa táto, inak neškodná a nevinná bielkovina zmeniť na zákernú a zlomyseľnú zbraň. Vtedy už nehovoríme o proto-onkogéne ale o onkogéne. Ako príklad nám môže slúžiť bielkovina s názvom RAS. Táto bielkovina prenáša správu: „bunka, začni sa deliť!“ vo vnútri bunky, smerom do jadra. Ak sa na DNA poškodí miesto, kde je zapísané ako má RAS fungovať a zmení sa tak, že RAS bude fungovať oveľa viacej ako by mal, RAS bude oveľa viacej aj fungovať. A bunka sa bude deliť ako bláznivá – vzniká nádor.

2. Tumor-supressor genes majú úlohu presne opačnú – ich správne, zdravé fungovanie bráni bunke v jej premene na bunku rakovinovú. Najznámejší z nich sa volá p53 a má za úlohu strážiť bunkový cyklus. To znamená, že ak je DNA poškodená, čiže ak bunka nie je úplne „normálna“ a mohla by sa zmeniť na bunku rakovinovú, zasiahne „stážca genómu“ p53 a bunke jednoducho nedovolí deliť sa, nedovolí jej mať potomstvo, čím de facto zabráni vzniku nádoru. Je to taký prísny rodič, ktorý nedovolí bunke mať deti, až kým on neusúdi, že je to správne. A prečo túto skupinu vlastne spomínam? Pretože tak ako sa môžu nevinné proto-onkogény zmeniť na zlovestné onkogény, môžu sa dobrý „strážcovia DNA“ zmeniť na neschopné molekuly, resp. možu úplne prestať fungovať! Ak vznikne na DNA poškodenie presne na mieste, kde zapísané ako má tento strážca vyzerať a ako má fungovať, bunka ho nedokáže vyrobiť. A čo to znamená pre bunku je už určite každému jasné. Ak nikto nedáva pozor, či je pripravená sa deliť, môže sa deliť kedy sa jej zachce. A opäť vzniká nádor.

Spoznali sme dva z mnohých princípov premeny bunky zo zdravej na bunku rakovinovú.

Predstavte si, že tieto dva spôsoby sa často kombinujú – bunka stratí dozor nad vlastným delením a súčasne má aktivované onkogény, ktoré ju nútia deliť sa. A týchto princípov je viac, nemôžeme sa všetkým venovať. V každom prípade ale vidíme, že nádorové ochorenia sú extrémne komplexné a ich liečba (ktorej sa budeme venovať v nasledujúcich článkoch) veľmi problematická a často nemožná.