Na úvod základná premisy:
- Odpovedám zaočkovanému. Teda komplet dve dávky a od druhej je viac ako 14 dní.
- Ak aj prekonal Covid, tak určite bol zaočkovaný.
Otázka: Ak človek prežije, tak to bol ľahký priebeh?
Odpoveď: Ľahký priebeh je keď to „ľahko“ prekonáme. Pre chlapov je hranica soplík, kašlík, pre ženy 40. teplota. Ale vážne – ťažký priebeh sú hospitalizácie aj s len pozorovaním, o kyslíku či ventilácii ani nehovorím. Tiež dlhodobé domáce PN, neustupujúce príznaky.
Otázka: Očkovaní sme na kopu virusovych ochorení, prečo žiadne z tých chorôb ani neprepuknú na rozdiel od covidu?
Odpoveď: Sú tri oblasti:
1. pretože naširoko naďaleko nie je žiaden kus vírusu. Alebo toho vírusu naširoko naďaleko tak málo v počte kusov vírusových častíc, že to náš očkovaním vytrénovaný systém zmaže už v takom štádiu nákazy, kedy ešte neprepuknú vonkajšie prejavy choroby.
2. Tiež niektoré choroby sú v detstve smrteľné, ale dospelácky imunitný systém a dospelácky silný organizmus ich už v pohode zvládne. Očkovanie v detstve je potom hlavne o preklenutí toho nebezpečného obdobia, kedy sa imunitný systém jedinca musí naučiť likvidovať veľkú paletu vírusov a baktérii v krátkom období a všetko si pchá do úst, aby vyskúšal, ako to chutí.
3. Pretože všetky tie vírusy, čo sa na ne očkuje, sú super stabilné a náš imunitný systém si súčasne po očkovaní vytvorí super stabilný systém imunitnej reakcie.
4. Je taká zákonitosť, že ide ruka v ruke stabilita vírusu z jeho nebezpečnosťou. Má to čosi dočinenia s darwinovou teóriou o vývoji a prispôsobovaní sa. Je v záujme vírusu nezabiť svojho hostiteľa. Lebo proti nebezpečným sa hostiteľ bráni. Super nebezpečné a smrteľné pravé kiahne poľovačku hostiteľa (človeka) neprežili. Tento vírus nebol schopný zmutovať do neškodnej varianty. Rôzne druhy koronavírusov naopak domutovali až k takým variantom, ktoré nám neškodia (a že ich je), nechávame ich na pokoji a tak si na našom a v našom tele pokojne žijú.
A na druhej strane. Koronavírusy sú zo svojej podstaty milovníci mutácii, čo sťažuje nášmu imunitnému systému prácu.
3. Vakcína je stále len na začiatku vývoja. Musíme dokončiť vývoj vakcíny tak, aby sme dokázali po aplikovaní vakcíny v tele vytvoriť ešte vhodnejší, ešte kvalitnejší kus antigénu, ktorý vybudí lepšie, kvalitnejšie, trvanlivejšie a radostnejšie náš imunitný systém. Už to, že za pol roka sme mali bezpečnú a účinnú vakcínu s istým 96% účinkom po 6 mesiacoch (a stále rastie) je bezprecedentný úspech v ľudských dejinách. Ale nie je to koniec, vývoj covidových vakcín bude pokračovať.
Otázka: Prečo sa chrípka očkuje len v jednej dávke?
Odpoveď: Lebo to stačí. Už po jednej dávke je imunitný systém v priemernom počte pacientov tak poučený, že ochráni na použiteľnú mieru. Zas netreba nasilu a za akúkoľvek cenu bazírovať na absolútnej dokonalosti. Aj 99% stačí.
Treba si uvedomiť, že to účinné v tej vakcíne sa po chemickej stránke nelíši od mäsa, čo máme na obed. Trocha bielkoviny, trocha RNA, trocha tuku. Po vstreknutí do svalu okamžite začnú preteky, kto skôr. Či bude prvý na mieste imunitný systém a začne sa učenie, alebo sa účinná látka vakcíny dostane do krvi a do pečene, kde to strávime ako super drahé mäsko.
Niektoré vírusy sú na učenie jednoduchšie, iné sa náš imunitný systém nie a nie našprtať, tak mu treba dať v krátkom odstupe ešte jeden kopanec (dávku), aby sa to naučil na nejaký zmysluplne dlhý čas.
Pekne je to vidieť pri očkovaní proti kliešťovej encefalitíde. Tam sa očkuje: Prvá, potom mesiac až tri pauza, potom druhá, potom rok pauza, tretia a potom už stačí každé 3 roky.
Napríklad v prípade očkovania proti tetanu by ani tri dávky v krátkom čase nepomohly. Preto sa po 5-10 rokoch znovu očkuje ako keby odznovu. Imunitný systém je v tomto prípade debil sklerotický.
Otázka: Prečo je pomer nezaočkovaných, ktorí prešli covidom so soplíkom a zaočkovanych, ktorí sa dostali až do nemocnice taky nejednoznačny?
Odpoveď: Kto by chodil so soplíkom, dvojnásobne na jeseň, k doktorovi, že? Takže kopa super ľahkých až bezpríznakových pacientov proste nie je zachytená. Covid vďaka Bohu, Avicenovi, Darwinovi a ostatným má trápnu smrtnosť 1,72% (v SR) Zo strany tých čo prežili je to tak strašne málo, že preživších je strašne veľa až si ich nevšimneme.
Netreba zabúdať, že sa nám tu pod rukami mení veľkosť základu pre výpočet percent. Základný počet očkovaných rastie, neočkovaných klesá. Keďže máme také super percento preživších, lepšie by bolo teraz hovoriť o „imunizovaný“ verzus „neimunizovaný“. Lebo ochranu pred covidom získame alebo očkovaním (absolútne predvídateľných 96%) alebo prekonaním (absolútne neistých XX%)
Navyše v čase od očkovania/prekonania sa povaha ochrany mení. U očkovania máme vedecké skúmanie vedeckou metódou a už vypadávajú prvé preverené štúdie s trvácnosťou ochrany aj po 12 mesiacoch. A skúma sa ďalej. Tí čo boli v pokusnej vzorke pre účely registrácie vakcíny v EMA v lete 2020, tí to majú na doživotie. Furt dookokola budú poskytovať informácie, či im ešte drží imunita. Holt predskokani.
U len prekonaného je to tak 2 mesiace až jeho smrť. A každý jeden si náhodne losuje niečo z tohoto intervalu, pričom to „až smrť“ môže byť od zimy 2019, teda už aj 2 a viac rokov, možno aj 10-15 alebo aj 60, lebo to nie je šanca skúmať. Na rozdiel od podania vakcíny, štartovací výstrel, teda dátum prekonania vírusu je neistý. Tak sa nedá ani poriadne skúmať ako dlho po prekonaní drží imunita.