Ak niečo nie je liekom, nemôžeme sa čudovať, ak to nelieči. Alebo sa vám to zdá byť prekvapivé? Týmito slovami som začal svoj článok 4. októbra 2010. Spomenul som si na to, keď ma asi pred 2 hodinami vyzval môj dlhoročný internetový priateľ, aby som sa vyjadril k liečbe rakoviny pomocou B17 Anigdalina tbl.
Ani dnes mi nanepadajú lepšie slova ako vtedy. Tak ich od seba skopírujem:
Tradícia nie je vedeckým dôkazom
Slovo liečenie zásadným spôsobom zneužíva. Je dôležité, aby sme pristupovali veľmi kriticky k jeho používaniu. Nádej a túžba sú mocné čarodejky. Jedným z ich nástrojov je zmätenie pojmov. Časom si na toto zmätenie zvykneme a zabúdame na skutočný obsah.
V rámci narovnávania obsahu slova liečivý nedávno došlo aj na liečivé rastliny. Ukázalo sa, že mnoho prípravkov sa skrýva za obsah rastlinných výťažkov, čím sa chcú kvalifikovať za lieky. Tak isto mnoho tradičných (zvykových) rastlín žije zo svojej dávnej liečebnej slávy. Preto vstupuje v týchto dňoch do praxe posledný diel skladačky sprísnenej európskej legislatívy o liečivých rastlinách.
Bylinky boli odjakživa delené na tie, čo boli oficinálne, teda im boli priznané účinky (a bolo to zdokumentované) a tie, čo mali účinky potvrdené tradovaním. V rámci naprávania obsahu slova liečivý sa neudeje nič iné ako obdoba toho, čo s “pomazánkovým maslom”, “sójovým mliekom” či “r-umom”. To čo má jasne dokázané účinky bude mať oprávnenie mať názov “liečivá bylina” a u čoho sa traduje účinnosť dosť dlho (30 respektíve 15 rokov) bude možné za “liečivú bylinu” prehlásiť jednoduchšou procedúrou s možnosťou vzniesť pochybnosti.
A u čoho sa fakt nepreukázali liečivé účinky v danej indikácii, to sa bude ďalej predávať, ale nebude to mať označenie “liečivá”. Bylinný čaj to bude ako doteraz. Tak ako sójový nápoj a rUM si môže aj dnes ktokoľvek kúpiť. Potravinové doplnky majú tento proces už za sebou.
Prosto, kto chce v reklame a na obale použiť slovo “liek” a “liečenie”, tak musí dokázať, že predáva naozaj liek.
Ja viem, práve ste vyslovili magickú vetu: Ale mne to pomáha!
Áno, liečenie je hľadanie. A rokmi sme si ako spoločnosť vypracovali metódy, ako nájsť rýchlo ten správny liek a s dostatočným predstihom pred smrťou sa vyliečiť, či aspoň zlepšiť kvalitu zostávajúceho života. Veľkú úlohu v tom hrá schopnosť liekov po stanovení diagnózy opakovane a predvídateľne liečiť kohokoľvek. Opakovateľnosť a predvídateľnosť urobí z čohokoľvek liek.
A naopak, ak to pomohlo vám, nekvalifikuje to čokoľvek za liek. Je to prípravok, ktorý konkrétne vám vo vašom konkrétnom prípade pomohol. Skvelé, celá klasická medicína sa teší a hľadá cestu, ako z tejto individuálnej liečby urobiť liečbu štandardnú. Denno-denne sa testuje tisíce doteraz alternatívnych liečebných postupov v snahe urobiť z nich štandardnú liečbu. Občas sa zadarí, občas sa ukáže, že opakovateľnosť a predvídateľnosť nevieme zabezpečiť. O prípravkoch kĺbnej výživy mnohý hovoríte, že vám pomáhajú. No ukázalo sa, že neexistuje opakovateľnosť a prevídateľnosť pre kohokoľvek. Takže naozaj nie sú liekom.
Po aplikovaní vedeckých metód na úrovni dnešného poznania tak má čokoľvek šancu postúpiť do vyššieho levelu. Takto získavajú aj liečivé rastliny aj prípravky kĺbnej výživy aj ostatná alternatívna medicína a aj moje obľúbené placébo svoje miesto. Svoje presne určené miesto a čas v procese hľadania tej správnej liečby.
Lepšie cytostatiká alebo Amigdalina B17?
Takže toľko k problematike liečenia rakoviny alternatívnymi postupmi, ktorá vyprovokovala vznik tohoto článku. Aby som to zhrnul: Je to naozaj liečba? Alebo len nádej? Ja neviem. A nikto sa mi ani len nesnaží ma presvedčiť, že je to naozaj liečba. Priatelia, jedna veta kdesi na webe, to na mňa po 10 semestroch rôznorodej farmácie nejakej tej atestácii a 17 rokoch praxe fakt neplatí.
A pridám ešte jednu: Čo si myslím o zbierke rakovinou postihnutej na financovanie alternatívnej liečby?
Pozrite sa, žijeme v slobodnej krajine. Je len na vás, čo urobíte so svojimi peniazmi. Či ich venujete na vývoj opakovateľnej liečby s predvídateľnými výsledkami, alebo svoje peniaze venujete na podporu nádeje.
Liečba nikdy nie je spravodlivá ani politicky korektná. Vždy sa musíte rozhodnúť, kto má šancu a kto nemá. Nikto z nás nie je Bohom, aby mal neobmedzený čas a neobmedzené prostriedky na liečenie pacientov.
Ja vám neporadím. Som lekárnik a ako taký milujem rozhodnutých pacientov. Ak nie ste rozhodnutí, dám vám to najlepšie zo seba, aby ste sa vy mohli čo najzodpovednejšie rozhodnúť. Ale nie zodpovedne voči mne či nebodaj nejakej anonymnej spoločnosti. Ale aby ste sa zodpovedne rozhodli voči sebe. S nikým nemusíte tak dlho žiť ako sami so sebou.
Pod čiarou: Toto je článok na prianie. Ak máte nejakú zaujímavú tému, isto nájdete ako ma kontaktovať a ja o tom možno napíšem podobné zamyslenie.
