Minulý týždeň sme si povedali, ako sa naša DNA môže pokaziť a tým dať možnosť bunke zmeniť sa z „normálnej“ na rakovinovú. Pokazená DNA môže totiž poskytnúť návod na výrobu „zákerných“ molekúl (proto-onkogény a následné onkogény), alebo môže stratiť návod na výrobu potrebných molekúl, ktoré strážia delenie bunky (tumor supressor genes). K poškodeniu DNA môže prísť náhodou (chybou pri replikácii), alebo cudzím zavinením (fajčenie, alkohol, vírus atď.).
Dnes si povieme niečo o tom, čo dokáže dnešná medicína s týmto veľkým problémom spraviť.
Z môjho pohľadu najväčším úspechom medicíny je uvedomenie si dôležitosti prevencie. Prevencia je zatiaľ jediným účinným bojom proti rakovine. Prevencia je tým najlepším a najlacnejším liekom na chorobu (ktorá dokonca ani nevznikne!). Ako som už minule spomínal, nefajčenie by prakticky vyhubilo rakovinu pľúc. Zdravá strava a veľa pohybu nie sú len otrepanými frázami z televízie, sú reálne najlepšími a najlacnejšími prostriedkami v boji proti nádorovým ochoreniam, ktoré máme.
Ak je však neskoro a nádor je na svete, medicína má samozrejme k dispozícii ďalšie nástroje. Tie žiaľ nie sú často efektívne, sú drahé a vo veľa prípadoch aj pre pacienta smrteľné. Hlavným mottom boja proti nádorom je „Let´s kill the tumor!“
Prvou veľkou skupinou sú chemoterapeutiká a cytostatiká. Tieto látky sú jedy. Sú to jedy ktoré zabíjajú všetko čo im príde do cesty. Ich hlavným cieľom je opäť DNA a opäť sa jedná o látky, schopné ju pokaziť. Tentoraz ich však využívame cielene a chceme aby boli zasiahnuté bunky nádorové. Ale samozrejme, ako každá látka schopná zasiahnuť do DNA, aj cytostatiká sú (paradoxne) kancerogénne. Je faktom, že mnoho pacientov dostane po liečbe, po tom, čo pôvodný nádor bol zasiahnutý, iný nádor, na úplne inom mieste v tele.
Na tomto mieste by sa asi hodilo osvetliť pojmy cytostatikum a chemoterapeutikum. Chemoterapia je liečba chemickými látkami. Veľmi nepresný pojem, dávnejšie však označoval liečbu predovšetkým infekčných chorôb syntetickými (alebo polosyntetickými) chemikáliami. Neskôr sa vymedzila skupina antibiotík a chemoterapia ostala na liečbu nádorov, keďže sa medzitým zistilo, že nezabíja len baktérie ale aj ľudské bunky. A cytostatiká označujú tie lieky, schopné zastaviť rozmnožovanie buniek. (kytos bunka, statikos zastavujúci)
Ďalším prístupom je rádioterapia, čiže ožarovanie. Tu sa namieria lúče ionizujúceho žiarenia (podľa možnosti presne) na nádor. Dochádza k poškodeniu DNA ožiarených buniek a bunky zomierajú. Ale nie len nádorové, opäť môžu byť zasiahnuté aj bunky zdravé. Ožarovanie je často podceňované, je ale veľmi dôležitou súčasťou liečby rakoviny. Rýchly vývoj techniky umožňuje čoraz presnejšie zasiahnuť len to, čo zasiahnuť chceme.
Treťou možnosťou liečby sú tzv. biologiká. Jedná sa vo väčšine prípadov o monoklonálne protilátky, ktoré cielene interagujú s tou-ktorou podozrivou molekulou. Čo to znamená? Protilátky sú malé molekuly, schopné sa naviazať na hocijakú štruktúru v našom tele (poznáme ich kvôli ich schopnosti útočiť na votrelcov, ako baktérie alebo vírusy). Väčšiu časť svojho malého telíčka majú skoro všetky rovnakú, malá časť je ale úplne odlišná a vždy iná, podľa toho, na čo sa majú naviazať. Túto malú časť využijeme a zmeníme ju tak, aby sa viazala na to, čo chceme my. Napríklad na nádorové bunky. Už len ostáva vypátrať, ktoré bunky sú nádorové a ktoré nie. To už je trochu zložitejšie, pretože mnohé nádorové aj zdravé bunky vyzerajú rovnako.
Stále sa však darí objavovať nové a nové znaky, ktoré ich odlišujú. Napr. objavenie Her2neu pri rakovine prsníka viedlo k lieku Herceptin. Biologiká majú jednu veľkú nevýhodu. Sú veľmi drahé, tým pádom v podstate u veľkej časti pacientov nepoužiteľné. Jeden rok liečby Herceptinom stojí približne 40 000 dolárov.
Vedľajšie účinky chemoterapie a cytostatickej liečby sú silná nevoľnosť, znížená imunita a vznik nádorov na iných miestach. To isté sa týka aj rádioterapie, tu je známe vypadávanie vlasov (ktoré vôbec nie je také časté a už vôbec nie také nepríjemne, ako napr. nevoľnosť). Biologiká v podstate vedľajšie účinky nemajú, keďže sú zamerané len na nádor.
V onkológii hrá veľkú rolu paliatívna medicína (zameraná na tíšenie bolesti a zmiernenie utrpenia pacientov). Je často podceňovaná, považovaná za zbytočnú a vhodnú len pre umierajúcich pacientov. To všetko je jeden veľký blud. Zmyslom medicíny nie je len liečiť choroby, ale aj tíšiť bolesť a utrpenie. Paliatívna medicína sa venuje práve týmto aspektom. Zhubné nádory, ktoré sa už usádzajú po celom tele (metastazujú) vedú k smrti pacienta. To je fakt, ktorému sa dnes nedá vyhnúť. Často sa ale aplikuje chemoterapia s veľmi vážnymi vedľajšími účinkami (ktoré pacienta zabíjajú) až do konca, namiesto toho, aby sa kládol dôraz na dôstojné a hlavne bezbolestné umieranie.
