Naposledy sme si hovorili o vzniku rakoviny, alebo lepšie povedané o vzniku nádorových ochorení. Spomínali sme strážcov DNA, ktorí môžu zlyhať, ale aj nevinné molekuly ktoré začnú zrazu robiť šarapatu. Taktiež sme sa dozvedeli, že DNA sa najskôr musí poškodiť a tým celú rakovinovú mašinériu spustiť. Čiže odkaz pre čitateľov na zapamätanie znie: „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“ Ale ako a hlavne prečo k tomu dochádza? A dá sa tomu zabrániť?
DNA sa kazí stále. Každý jeden deň, každú hodinu a sekundu vo väčšine našich buniek dochádza ku chybám. Príčin je veľmi veľa, spomeniem len niektoré.
Bunky sa delia, rozmnožujú. Pri každom jednom delení treba „zdvojiť“ DNA, aby sa obe dcérske bunky, ktoré vzniknú, cítili fair. Každému rovnako. „Zdvojovanie“ (replikácia) DNA je mimochodom poriadna robota, DNA jednej bunky sa skladá asi z 3 miliárd stavebných kociek (nukleotidov), replikačné enzýmy to ale hravo zvládnu za cca 8 hod. Mýliť sa je síce ľudské, platí to ale aj na tieto šikovné mašinky. V priemere spravia chybu 300 krát v celej DNA. To je dosť veľa, keby nebolo ďalších enzýmov, ktoré ešte raz celú DNA prekontrolujú a prípadné chyby opravia, rakovinovou by sa oveľa ľahšie mohla stať každá deliaca sa bunka. Niekedy sa ale aj tieto kontrolné enzýmy pomýlia a mutácia DNA je na svete. A keď si spomenieme na vetu „Niet rakoviny bez pokazenej DNA!“, je nám jasné, že bunka sa môže vďaka tejto náhodne vzniknutej chybičke začať transformovať na bunku rakovinovú.
Na replikáciu DNA ale človek žiaden vplyv nemá. Veď kto môže vedieť, či jeho replikačné mašinky fungujú správne… Sú ale príčiny malígnych transformácií (zmeny bunky z „normálnej“ na „šibnutú“), ktoré môžeme sami ovplyvniť. Ktoré sú to?
Fajčenie spôsobuje rakovinu. Táto nielen z cigaretových škatuliek známa veta nám prezrádza, kto je ďalším kandidátom na kazenie našej drahej DNA. A vinníkom vôbec nie je nikotín. Cigaretový dym obsahuje veľmi veľké množstvo látok (počet známych sa stále zväčšuje). Veľká časť z nich sú kancerogény, čiže spôsobujú rakovinu. Ako to dokážu? Za príklad si zoberme aromatické amíny, polycyklické aromatické uhľovodíky a nitrosamíny. Tieto látky si jednoducho vbehnú do bunky a pustia sa do DNA. Niektoré ju „roztrhnú“, iné sa vtesnajú do jej dvojšpirály a spôsobia riadny chaos. Jednoducho skaza.
Na druhej strane tu máme vlastnosť cigaretového dymu a vlastne každého dymu (ale – kto by stál nad večerným táborákom a vdychoval dym?) spôsobiť v pľúcach a prieduškách zápal. Zápal znamená boj a v boji vždy niekto utrpí porážku. V tomto prípade sú to nevinné, dymom zašpinené bunky v pľúcach. Telo ich ničí a občas niektoré iba poškodí – opäť majú možnosť zmeniť sa na bunky nádorové. K fajčeniu ešte zopár faktov:
- Tabakový dym je pôvodcom cca 30 % všetkých nádorových ochorení, ktoré boli pre pacientov smrteľné. [Doll and Peto, JNCI 66:1193 (1981)]
- Existuje predpoklad, že ak by na celom svete prestali ľudia fajčiť, počet nádorových ochorení pľúc by sa zmenšil o80 – 90 % (muži) resp. 60 – 80 % (ženy) ! [Tomatis et al., 1990, cit. podľ. Sasco 1990]
Ďalšie okolnosti, ktoré môžu viesť k malígnej transformácii a ktoré môžeme my sami ovplyvniť sú všetkým už dávno známe. Konzumácia alkoholu (predovšetkým rakovina pečene), ionizujúce žiarenie, napr. RTG (môže sa týkať každého deliaceho sa tkaniva v tele), UV-žiarenie (rakovina kože), množstvo vírusov (napr. HPV – rakovina krčku maternice), hormónov (rakovina prsníka) a množstvo chemických kancerogénov, o ktorých ani netušíme a konzumujeme alebo vdychujeme ich dennodenne.
Čo s tým? Ako teda vzniku rakoviny zabrániť? Čo sa týka náhodných mutácií v DNA, veľa toho nenarobíme. Ak sa však jedná o posledne spomenuté príčiny, je to až moc jednoduché. Vyhýbať sa všetkému, čo spôsobuje rakovinu.
