Archív kategorií: Lekárnik expeduje

Prevencia – silné opatrenia, po ktorých sa nič nestane

Predstavte si, že výsledkom, hmatateľným výsledkom vašej práce má byť čistá nula. Nič. Prázdno. Tak takto pracujú hygienici a všetci, ktorí im pomáhajú. Musia vyvinúť vysokú aktivitu, aby dosiahli nič. A presne tomu sa hovorí prevencia.

Na covid-19 dnes nie je liek. Aj to málo antivirotík, ktoré vstupovali do arény, postupne z boja vypadáva porazených. Musíme byť objektívny, už v momente vstupu boli tak na 60-70% úspechu vo svojich domovských chorobách. Očakávania a túžby predčia objektívnu skutočnosť. Takže jediné, čo nám ostáva do vakcíny, je prevencia.

Keď má byť výsledkom nič, veľmi ťažko sa hľadá kompromis medzi spôsobom života a opatreniami. Z podstaty fungovania vzdušnej vírusovej  choroby nemôžete začať s troškou a postupne  sprísňovať a zväčšovať tlak opatrení. Medzičanom by ste mali toľko nakazených, že už by nebolo pre koho robiť prevenciu.

Sme zvyknutí, že prevencia rakoviny, prevencia kardiovaskulárnych ochorení sa robí práve smerom od malých k väčším opatreniam. Sme zvyknutý, že v prípade NElietajúcich infekcii vieme prísne ohraničiť miesta výskytu a máme kopu času.

Všetky naše doterajšie skúsenosti s prevenciou NElietajúcich chorôb sa dnes nedajú aplikovať.

Nový koronavírus lieta vzduchom!

Tak ako more nie je hranica, ale cesta, rovnako vzduch nie je hranica, vzduch nie je bariéra medzi ľuďmi, ale cesta. Vzduch je pre patogény luxusná diaľnica bez obmedzení rýchlosti.

Preto v prevencii lietajúcich chorôb musia hygienici  pracovať proti trom zásadným prekážkam:

  1. ľudia sú zvyknutí na niečo úplne iné
  2. prevencia musí postupovať od silných k slabším a citlivo hľadať mieru
  3. aj tak to lieta vzduchom

Predstavte si, že máte 3 šialené prekážky a výsledkom musí byť nula. Výsledkom musí byť, že sa nič nestane, nikto neochorie, nikto nepocíti na vlastnej koži, čo to je utrpenie z choroby.

Pri takto rozdaných kartách je samozrejmé, že mnohí budú hovoriť, že všetky opatrenia boli úplne zbytočné.  Veď sa nič nestalo.  Mnohí budú hovoriť, že sa pokojne mohli aplikovať oveľa miernejšie opatrenia. A mnohí z tých mnohých dokonca budú mať aj pravdu.

Áno, pokojne to mohlo byť tak, že by boli bývali boli stačili aj miernejšie opatrenia.

V prevencii však nemáte luxus laboratórnych podmienok a možností A/B testovania. Nemôžete si vybrať time-out a na dvoch paralelných skupinách ľudí niekde v pokoji Dachau otestovať dve rôzne stratégie, potom rok vyhodnocovať nazbierané dáta a po dvoch rokoch uzavrieť výskum s tým, že stratégia B je efektívnejšia.

V prevencii môžete použiť len historické vedomosti a skúsenosti z chýb predkov. Moderná infektológia má tak 30-40 rokov. Všimnite si, že posledná lietajúca celosvetová infekcia tu bola pred viac ako 100 rokmi.  Čo bolo 50 rokov pred antibiotikovou érou, ktorá totálen zmenila dáta. A ďalšia niekedy v čase 30 ročnej vojny v prvej polovici 17. storočia. To sú fakt použiteľné skúsenosti – leda tak pre fantazákov a scifistov.

Možno aj máte supr-čupr matematické modelovacie nástroje na superpočítačoch. Možno aj máte supr-čupr inteligentných a bystrých ľudí v tíme. Ale nemáte žiadne dobré vstupné dáta. Ani tie počítače ani tí ľudia nemajú nič poriadne, s čím by mohli pracovať.

Suma sumárum – nemáte dáta, nemáte občanov so skúsenosťou, nemáte milosrdný smer od slabých opatrení k silnejší, lieta to vzduchom a musíte dosiahnuť hmatateľné nič. Tak presne tomu sa hovorí poslanie k posraniu. Tak presne tomu sa hovorí prevencia.

Aj ja som vždy po boji generál. Aj vy, že?

Teórii sa nám tu rojí, ako robotníc v úli. Ale čo je tá teória zač?

Treba sa pozrieť, kam sa zaraďuje vedecká teória v systematike vedeckého skúmania. Nie je to pozorovanie, nie je to pokus, nie je to metaštúdia. Je to teória.

V systematike vedy teória znamená, že si niekto niečo myslí, že by eventuálne tak nejako malo byť pravda, ale musí sa to ešte nezvrátiteľne potvrdiť, aby sa to stalo vedeckým faktom. Alebo sa nájde čo i len jeden kontrapríklad a je po teórii.

Hierarchia vo vede zabezpečuje, že sa dokážeme trochu orientovať v teóriách. Od „renomovaných“ inštitúcii sa očakáva, že budú silou svojej reputácie brzdiť publikovanie čohokoľvek, čo koho napadne. Takže väčšinou z lepších univerzít vypadávajú teórie, ktoré aj niečo vydržia v čase. Teórie, ktoré sú založené na nejakých pevných základoch a z týchto základov predpovedajú, že budúce pokusy budú v súlade s ich teóriou.

Jednou z najtvrdších teórii je Eisteinova teória relativity. Čosi postuloval, čosi načrtol a vedci sa už 60-70 rokov snažia útočiť z každej strany, len aby ju vyvrátili. Každý takýto pokus o rozvrat však vychádza presne v súlade s predpoveďami jeho teórie.

Dobrú teóriu každé ďalšie pozorovanie a pokusy potvrdzujú. Potvrdzujú sa očakávania a predpovede z teórie vyplývajúce. No sama o sebe, teória ešte stále nie je vedeckou pravdou. Ani tá Eisteinova.

Mimochodom, aj heliocentrický systém planét, alebo planetárny model atómu boli svojho času uznávané teórie. Dnes tu je Veľký trest a Heisenbergov princíp neurčitosti.

Dnes sa ku covid-19 rojí teórii, že by aj včelín závidel. Ale merania, výskumy, tie potrebujú čas. Ľudia by dnes chceli informácie najlepšie včera. No pravda je taká, že dnes len a len teoretizujeme ako eventuálne bude. Nostradamus hadr.

Aj v tej oxfordskej teórii sa píše hneď v nadpise: Fundamental principles of epidemic spread highlight the immediate need for large-scale serological surveys to assess the stage of the SARS-CoV-2 epidemic | medRxiv (potrebujeme merať, skúmať, aby sa ich teória potvrdila alebo vyvrátila)

Aby som prispel aj ja jednou teóriou

Vysvetlenie koncentrovanej úmrtnosti počas epidémie Covid-19 by mohol byť akýsi ad-on. Je to čosi navyše.

Časť mŕtvych berie ostatným ochoreniam – pacienti by tak či tak umreli, mali by v úmrtnom liste rovnaký dátum a inú diagnózu. To sa bude dať vyhodnotiť až o rok, keď sa porovnajú medziročné štatistiky. Ak bude rok 2020 oproti 2019 vykazovať výrazný pokles úmrtí na iné ako covid-19, tak mám pravdu.

Časť mŕtvych má na svedomí covid-19 a keby tu nebol, tak by títo mŕtvy mali v úmrtnom liste aj inú diagnózu aj iný dátum. Charakteristickou skupinou v tomto budú superohniská, ako napríklad domovy dôchodcov.

Časť mŕtvych sú dôsledky havárie systému – takzvané odvrátiteľné úmrtia, čo je aj za bežných okolností teoretický konštrukt a v dnešných dňoch ale že úplne teoretický konštrukt. Toto sa meria nepriamo, sledovaním takých parametrov, ako je časová medzera medzi prvými príznakmi a prvým vyšetrením či podaním prvej liečebnej dávky (napríklad v onkológii). Dojazdy sanitiek, počet pacientov na jedného špecialistu, čakacie doby a tak podobne. Následne sa to porovná medzištátne, medzi systémami. Hovorím, je to teoretický konštrukt. Akokoľvek, všetky tieto parametre sa zhoršujú v čase núdzového režimu.

Takže tú máme dve nové neprázdne množiny, ktoré boli v marci 2019 prázdne.

Ale ja nie som z Oxfordu, ja si môžem publikovať teórie aké len chcem.

Ako chrániť tých, čo ochranu potrebujú – seniori a nepandemicki chorí

Aby sa osoba A (senior, lekár, sestra, lekárnik) nenakazila bez ohľadu na to, čo sa nachádza v okolí, musí mať na sebe ochranné pomôcky s absolútnou (limitne sa blíži k 99%) ochranou – v aktuálnom svete je to respirátor plus ochranný odev. A musí s mím zaobchádzať správne. To tiež nie je jednoduché a je to neoddeliteľnou súčasťou ochrany. Potom sa osoba A môže pohybovať aj v kontaminovanom prostredí.

Pri návrate do svojho nekontaminovaného prostredia sa správne zbaviť ochranných prostriedkov.

Keď nie je respirátor aj rúška dobre poslúži, ale už nehovorme o 100% ochrane.

Aby sme sa zas vrátili na vysokú úroveň, musí už spolupracovať aj strana B.

Aby osoba B (pacient, rodinný príslušník, poštár) nenakazila okolie, musí mať minimálne rúško (zníženie pravdepodobnosti nakazenia okolia o desiatky percent), ideálne respirátor (80-90%). Aby patogén ostal vo vnútri a nelietal od nosiča von. Každá osoba B. Keď nemeriame, netestujeme, tak každý sa musí správať ako nosič.

Kombináciou dosiahneme maximálne možnú ochranu osoby A.

Takže od najmenej účinných (ale stále situáciu zlepšujúcich) po najsilnejšie opatrenia: 

  1. senior rúško ostatní nič (nulový bod)
  2. všetci  na okolí rúško a kontakt v na to určenom priestore (chodba…)
  3. senior respirátor a ostatní hocičo a kontakt v na to určenom priestore (chodba…)
  4. všetci rúško, senior respirátor a kontakt v na to určenom priestore
  5. vakcína

Takže odpoveď ako ochrániť seniorov – rúško každý s kým sa stretáva je základ čo ostatní vedia spraviť.

Najmä  tí, čo sú „zdieľanou“ osobou (ideálny vektor prenosu) – teda sa stretáva postupne v čase s viacerými osobami. Ideálne – dekontaminácia pred kontaktom so seniorom. V  bežnej interakcii neprichádza do úvahy, preto hovorím o minimálne interakcii vo vyhradenom priestore.

Sám senior si musí chrániť svoje dekontaminované prostredie – nevpúšťať nikoho bez 100% vylúčenej infekcie. A pri interakcii vyžadovať hlavne aby ONI mali minimálne rúško.

Preto lekári/nemocnice sa neepidemických oddeleniach tak striktne vyžadujú, aby od nich epidemickí a potenciálne nákazlivý pacienti nedostali – aby ochránili nekontaminované prostredie. Aby nemuseli do karantény ako potenciálny nosiči infekcie.