Antibiotika jsou chemické látky. Rovnako ako Vitamín C alebo propranolol. Alebo arabská guma, alebo ako mäso. Všetko sú to chemikálie. Asi by sme ich nemali jesť, že?
Základom pre užívanie antibiotík je, že musíme mať istotu, že ich potrebujeme. Ak sme hladní, dáme si mäso. Hlad – to je to, čo nám dáva istotu, že zjedenie mäsa má zmysel. Na určenie či a aké antibiotiká potrebujeme sa používajú dve metódy.
Prvou je je – obvyklé príznaky sú spôsobené obvyklými baktériami a na tie učinkujú obvyklé antibiotiká. To je také to, že lekár sa na vás pozrie a keďže počuje dupot konských kopýt v strednej Európe, neočakáva že to bude zebra. Nasadí vám nejaké širokospektrálne antibiotiká, lebo tie zaberajú na obvyklú paletu našich miestnych baktérii. Navyše keď vie, že v tomto mesiaci to ostatným našim blížnym zabralo. Baktérie si totiž vymieňame hlavne s našimi blížnymi. V škole, škôlke, práci, MHD, proste všade.
Druhá metóda, keď zlyhá tá prvá a základná, na zistenie aké antibiotiká potrebujete, je kultivácia. Lekár vám spraví výter, odoberie krv či iné tekutiny a v labáku to nechajú narásť. Keď baktérie narastú, vytvárajú ich kolónie skutočne pekné abstraktné obrazce a tie sú druhovo charakteristické. Súčasne s určením aká baktéria to vo vás rastie sa robí aj test citlivosti na antibiotiká. Takže za 2-3 dni má lekár k dispozícii presnú informáciu, čo za hnus vám to v tele žije a presnú informáciu, ktorým antibiotikom to zabijeme.
Táto druhá metóda je drahšia a aj dlhšie trvá, takže je až druhou v poradí, keď odhad zlyhá. Teda keď choroba trvá aj 5-7 dní po začatí liečby antibiotikami vybranými podľa odhadu.
Apropó liečba antibiotikami – prevláda všeobecný omyl, že antibiotiká pozabíjajú všetky mikróby. Nie, nie, antibiotiká našťastie, pozabíjajú len časť mikróbov. Ale je to toľko, že si už náš imunitný systém potom poľahky poradí so zvyškom. A aj s odpratamím mŕtvoliek baktérii. To je ten hnis, to je ten kašeľ, čo trvá ešte 5-7 dní po vyliečení – pozabíjaní baktérii. To je tá skutočná fáza liečenia nášho organizmu od mikróbov. Bez imunitného systému by boli aj super cielené antibiotiká nanič. (Preto je HIV smrteľný.)
Aprópó -rýchlosť liečby antibiotikami – prevláda všeobecný omyl, že antibiotiká musia po 3 dňoch zabrať. Pritom antibiotiká (keď sa trafíme s citlivosťou) automaticky do pár hodín začnú zabíjať baktérie. To len nášmu imunitnému systému to trvá 3-5 dní, kým zaberie na plné obrátky. Niekoho imunitný systém je rýchlejší, niekto ho má zas pomalší. A malé deti si ten imunitný systém musia “vytrénovať”. Takže im to trvá dlhšie a tiež častejšie sa stretnú prvýkrát s novou baktériou. A prvýkrát je imunitná odpoveď vždy lemravejšia a akási zdĺhavejšia.
Mamičkám je to tak ľúto, keď malinký drobček nie a nie vyzdravieť. Hodia to na antibiotiká, pritom tie normálne fungujú (pozri odstavec o citlivosti). To len imunitný systém dieťaťa potrebuje svoj čas. Niektorý dlhší, niektorý kratší.
Takže už vieme, čo antibiotiká robia s baktériami. Ale čo robia s nami? No nič. Veľké nič. Z princípu, že baktérie sú úplne iné druhy buniek, ako tie naše bunky v našom tele vyplýva, že s našim telom nerobia nič. Vďaka tomu, že baktérie sú úplne iné bunky ako sú tie naše, vieme vyrobiť poľahky selektívne chemikálie. Tak selektívne, že si našich buniek ani len nevšimnú.
Jediný zásadný vplyv je v tom, že naše telo ich musí vylúčiť, ako každú cudzorodú látku. Trochu zmetabolizovať a vylúčiť. Podobne ako alkohol. Aj ten treba zmetabolizovať a vylúčiť. Alebo bielkoviny z mäsa – aj tie treba zmetabolizovať a niektoré aj vylúčiť. Takže molekuly antibiotík súperia s ostatným sajrajtom, o ktorý sa denno-denne starajú pečeňové bunky, obličky, slezina alebo črevo. Tableta antibiotika má 2-3 gramy, sústo mäsa 10 gramov, červená malinovka 300 gramov. To všetko treba zmetabolizovať.
Ale veď hej, aj nejaké vedľajšie účinky sa dočítate v príbalovom letáku. No sú to účinky, ktoré nemajú nič spoločné s primárnym účinkom na baktérie. Vedľajšie účinky antibiotík sú spôsobené tým, že molekuly niektorých antibiotík sa zhodou okolnostítrochu podobajú nejakým molekulám v našom tele a tak vyvolávajú akési účinky.
Hlavný vedľajší účinok antibiotík je, že antibiotiká zabíjajú baktérie. Na našom tele a v našom tele žije vraj niekoľko kilogramov baktérii. Niektoré z nich vyslovene potrebujeme – napríklad v čreve nám vyrábajú vitamín K potrebný na zrážanie krvi. A niektoré baktérie potrebujeme preto, že sú neškodné. Ono sa to nezdá, ale naše telo je výborný matroš na život baktérii. Takže niečo na nás a v nás rásť musí. A je dobre keď na nás rastie niečo, čo nám nevadí a neškodí. A antibiotiká decimujú aj tieto užitočné, aj tie ”priestor zaberajúce” baktérie. Preto je ich treba po liečbe nahradiť. Preto sa odporúčajú jogurty, kyslé mlieko a tak podobne.
Fakt sa bojíte antibiotík? Je to paradox. Sú to jedny z mála liekov, ktoré naozaj zabíjajú a súčasne sú to jedny z mála liekov, ktoré na náš organizmus neúčinkujú.
Čoho by som sa bál, to je nefungujúci imunitný systém.
