„Je vysoce bezpečný a v léčbě zjevně efektivní,“ řekl o léčbě podle Guardianu úředník čínského ministerstva vědy a technologie Čang Sin-min. Povzbudivé výsledky lék favipiravir, vyvinutý dceřinou společností firmy Fujifilm, prokázal v klinických studiích v Šen-cenu a Wu-chanu, jichž se zúčastnilo 320 osob.
Zdroj: Na koronavirus zabral lék, kterým v Japonsku léčí chřipku – Seznam Zprávy
Pellegrini: Testujeme každého, koho treba Slovenská vláda pritom tvrdí, že kapacitne stíhajú robiť testy – môžu ich robiť 600 denne. „Viac odberov ani nerobíme,“ povedal premiér a zastupujúci minister zdravotníctva Peter Pellegrini. Kapacitne teda na tom podľa neho nie sme zle. „Odoberáme vzorky všetkým, ktorým treba,“ tvrdí.
Aby sa osoba A (senior, lekár, sestra, lekárnik) nenakazila bez ohľadu na to, čo sa nachádza v okolí, musí mať na sebe ochranné pomôcky s absolútnou (limitne sa blíži k 99%) ochranou – v aktuálnom svete je to respirátor plus ochranný odev. A musí s mím zaobchádzať správne. To tiež nie je jednoduché a je to neoddeliteľnou súčasťou ochrany. Potom sa osoba A môže pohybovať aj v kontaminovanom prostredí.
Pri návrate do svojho nekontaminovaného prostredia sa správne zbaviť ochranných prostriedkov.
Keď nie je respirátor aj rúška dobre poslúži, ale už nehovorme o 100% ochrane.
Aby sme sa zas vrátili na vysokú úroveň, musí už spolupracovať aj strana B.
Aby osoba B (pacient, rodinný príslušník, poštár) nenakazila okolie, musí mať minimálne rúško (zníženie pravdepodobnosti nakazenia okolia o desiatky percent), ideálne respirátor (80-90%). Aby patogén ostal vo vnútri a nelietal od nosiča von. Každá osoba B. Keď nemeriame, netestujeme, tak každý sa musí správať ako nosič.
Kombináciou dosiahneme maximálne možnú ochranu osoby A.
Takže od najmenej účinných (ale stále situáciu zlepšujúcich) po najsilnejšie opatrenia:
Takže odpoveď ako ochrániť seniorov – rúško každý s kým sa stretáva je základ čo ostatní vedia spraviť.
Najmä tí, čo sú „zdieľanou“ osobou (ideálny vektor prenosu) – teda sa stretáva postupne v čase s viacerými osobami. Ideálne – dekontaminácia pred kontaktom so seniorom. V bežnej interakcii neprichádza do úvahy, preto hovorím o minimálne interakcii vo vyhradenom priestore.
Sám senior si musí chrániť svoje dekontaminované prostredie – nevpúšťať nikoho bez 100% vylúčenej infekcie. A pri interakcii vyžadovať hlavne aby ONI mali minimálne rúško.
Preto lekári/nemocnice sa neepidemických oddeleniach tak striktne vyžadujú, aby od nich epidemickí a potenciálne nákazlivý pacienti nedostali – aby ochránili nekontaminované prostredie. Aby nemuseli do karantény ako potenciálny nosiči infekcie.
