Antibody testing is crucial to helping identify patients who have had the coronavirus infection and have developed immunity as this will allow them to return to work and could be crucial for NHS workers and people in other key roles.
Všetky príspevky Martin Pilnik
Nevynútené úmrtia
„Měl zánět zubu a vzhledem k současné situaci nešel k lékaři. Zánět se mu rozběhl a skončil sepsí organismu,“ řekl člen kapely Jiří Holoubek, který tak Seznam Zprávy se souhlasem Dušanovy manželky Zuzany o smrti kolegy informoval.
Zdroj: Zemřel Dušan Vančura, člen Spirituál kvintetu. Kvůli koronaviru se bál jít k lékaři – Seznam Zprávy
Potrebujeme štatisticky relevantné dáta o výskyte Covid-19 v populácii
Ak by sme boli pred voľbami, teda tak 14-21 dní pred tým ako sa budeme rozhodovať natvrdo, tak by sme si dali urobiť relevantný prieskum založený na vedeckej metóde.
- V zmysle vedeckej metódy by sme vybrali veľkosť a zloženie vzorky respondentov
- V zmysle vedeckej metódy by sme sme formulovali otázku.
- V zmysle vedeckej metódy by sme interpretovali zistené výsledky.
Ako významne stúpne počet chorých, keď sa uvoľnia prísne segregačné opatrenia? (dnešný stav nie je nič iné, ako snaha segregovať ľudí od seba navzájom s cieľom minimalizovať kvapôčkový kontakt)
Vieme to?
Nevieme ani aký je dnešný stav, nie to, aby sme vedeli vyhodnotiť zmenu spôsobenú zmenou režimových opatrení.
Jedným z parametrov je, koľko máme dnes chorých. Ale myslím, skutočne chorých
- vrátane bezpríznakových nosičov
- vrátane medzičasom vyliečených (s protilátkami ale bez vírusu)
- vrátane ľahko chorých, čo sa nepriznajú kvôli minimálnej mzde na dohodu
- vrátane chorých v nemocniciach
- vrátane…
Lebo práve aj týchto skupín sa týka problematika prenosu z človeka na človeka kvapôčkovým prenosom.
Druhým parametrom je, akú hodnotu reálne má dnes číslo R0 pri dnes nastavených opatreniach. (R0 – počet ľudí, ktorých nakazí jeden chorý pobehujúci voľne po obchodoch, uliciach a bratislavskej hrádzi a na Bankove.)
Na to už potrebujeme minimálne dve poriadne vedecké merania z odstupom času, aby sme videli trendy pri súčasných opatreniach (aby mi rozumeli v politickej strane – pri súčasnom štýle vedenia kampane)
Keď zmeníme opatrenia, musíme znovu zmerať, vedecky zmerať, výskyt covid-19 v populácii. Len na základe merania vieme povedať čo skutočne zmena v opatreniach spôsobila.
Hlavne a to hlavne musíme vedieť, ako to vyzerá s „prevalenciou“ v populácii, ktorá neskončí na posteli, ale bude napriek slabým príznakom chodiť do práce, nakupovať, venčiť psa po okolí a klábosiť so susedmi vo výťahu.
Naučme sa pravidelne merať výskyt v populácii
Ten vírus tu bude dlho, potrebujeme vedieť koľko ho máme okolo seba, ako sa správa jeho výskyt vo vzťahu k zmenám v správaní sa obyvateľstva.
Potrebujeme sa porovnávať so susednými krajinami a postupne sa otvárať medzištátne aj pre pohyb osôb.
Ak dva štáty dlhší čas vykazujú úplne rovnakú prevalenciu COVID-19 nemá žiaden zmysel, aby boli medzi takýmito štátmi hranice zavreté pre ľudí viac, ako sú zavreté vnútorné medziokresné, medziregionálne hranice. Pohyb medzi štátmi aj v otvorenej EU je oproti pohybu medzi okresmi či regiónmi len slabý odvar.
Musíme si navzájom v EU dôverovať, že čísla o výskyte sú navzájom dôveryhodné. Že pravdepodobnosť, že cez hranice príde nakazený je rovnaká až nižšia, ako že príde nakazený z Bratislavy na víkend do Svidníka.
Keď nemeriame neriadime
Je také manažérske pravidlo – čo nemeriam, to neriadim. Ak máme aj naďalej riadiť chorobnosť, musíme merať. Ak merať, tak mám na mysli merať vedeckou metódou.
Článok sa venuje inému testovaniu, ako je testovanie podozrivých prípadov a osôb z okolia už preukázateľne chorých na covid-19. Toto testovanie slúži na lokalizáciu a cielenú karanténu konkrétnych osôb.
Článok sa venuje meraniu pre účely riadenia plošných nešpecifických opatrení, ich zmien v čase a vyhodnocovania, kto mal pravdu. Či Sulík alebo Matovič.
