Všetky príspevky Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Po 30. roku života už viete, či máte „konfekčný“ imunitný systém

Mohlo by to vyvolať príliš silnú odozvu imunitného systému a tým napríklad nejaké autoimunitné ochorenie alebo oslabenie imunity?

Skúsme si spoločne precvičiť spôsobové slovesá „Mohlo by vyvolať…“ – teda mohol viesť. V koľkých prípadoch? 1:100 000? 1:1 000 000?

A teraz čo? Tých 99 9999 alebo 999 999 preto necháme vystaviť riziku covid-19 so smrtnosťou 0,5-1% v Európe a 2-4% celoplanetárne?

Poďte so mnou  nájsť  detailnejšiu odpoveď, prečo nie je dôvod sa obávať rizík pri očkovaní proti covid-19.

Sme nudne rovnaký, nudne predvídateľné živé organizmy

Je to tak. Je to skutočne skvelý fakt, že sme nutný, že naše telo je predvídateľné, že keď ochorieme, je to ako cez kopírák. jediní smutní sú tlačiarne medicínskych učebníc. Stačí jedna učebnica a medici sa premenia na lekárov miliónov ľudí.

Až 99,9% ľudí má, ja to mu hovorím „konfekčnú veľkosť“ imunitného systému. Imunitný systém je šialene komplikovaný systém, akcie a reakcie, zbraní a bŕzd. Po istú hranicu veľkosti „vojnového konfliktu“ medzi agresorom (vírusom, vakcínou) a obrancom (imunitným systém) vie náš imunitný systém ten vojnový konflikt ukočírovať.  A že ich denno-denne v našom tele prebiehajú desiatky.

Denno – denne sa o tom presviedčame, keď si porežeme kožu o hrdzavý klinec. Imunitná reakcia prebehne, miesto sa zapáli, ale zvyšok tela si to ani nevšimne a po 2-3 dňoch sa upokojí aj miesto poranenia. A takto je to u 99,9% ľudí. Je to otázka darwinovej teórie – neprežili by sme ako druh, ak by sme sami seba zabíjali pri ochrane pred okolím.

Za ostatných 60-80 rokov intenzívnych očkovacích programov lekári veľmi dobre vedia, aké indície hovoria, že daný jedinec nemá „konfekčnú veľkosť“ imunitného systému a teda je treba k očkovaniu pristupovať s opatrnosťou. 99.9% ľudí má „konfekčnú veľkosť“ imunitného systému.

Očkovanie na covid-19 prináša najväčšie benefity s vekom očkovaného

Ľudia nad 40+ absolvovali celú sadu očkovaní, ktoré preverili, že ich imunitný systém je „konfekčnej veľkosti“.

Očkovať sa bude dospelá populácia, prednostne 65+ a potom dospeláci v kritickej infraštruktúre. Následne zvyšok populácie. Tak sa pozrime, ako sú na tom s „konfekčnosťou“ imunitného systému tieto skupiny.

16+ až 21+ – to je vek, kedy sa prejavia 95%-99% všetkých vrodených genetických vád vrátane tých, čo majú niečo spoločné s imunitou. Absolvovali za svoj život 10-15 očkovaní na 10-15 chorôb, takže vedia, ako reagujú.

30+ až 40+ – to je vek, kedy sa najneskôr prejavia akékoľvek skryté autoimúnne ochorenia na 60-80%. A to sú ešte tieto autoimúnne choroby sami o sebe zriedkavé. Tiež absolvovali kopu očkovaní a vedia ako reagujú a vedia, či majú genetickú poruchu.

65+ absolvovali za svoj život 15-20 očkovaní na 7-10 chorôb. (viac preočkovaní ako mladí (tetanus každých 15 rokov), ale na menej chorôb) Dožili sa 65+ čo je dôkaz, že majú „konfekčný“ imunitný systém. Vedia o svojej genetike (bez príznakov 65 rokov) vedia o autoimúnnych chorobách (bez príznakov 65 rokov) Ak by nemali, dávno by to o sebe vedeli, lebo už mali nejaké debilné reakcie na očkovanie.

Takže pokojne môžeme povedať, že od 30+ až 40+ máme vyselektovanú rizikovú skupinu a jej členovia to o sebe vedia. V prípade 16+ až 21+ zas vieme veľa o genetike ich rodičov. Takže vieme v kategórii 30+ až smrť cielene NEočkovať tých, čo majú jasné riziko. Oni to budú kričať od dverí.

Nudná konfekcia po 30. roku života

Tak sa nám zmenila „všeobecná populáciu“ na „zdravú populáciu bez rizika očkovania“, kde máme všetci „konfekčnú veľkosť“ imunitného systému. Áno, sme v nej všetci – 99,9% vás, vaša rodina, vaše okolie. Ja viem, strašne by ste chceli byť výnimočný a pritom nuda, nuda, šeď, šeď.

Všetky nežiadúce účinky sa ale uvádzajú na „všeobecnú“ populáciu“. Takže ak vo všeobecnej populácii je výskyt 1:100 000, tak po 30+ pokojne môžeme posunúť riziko ešte o dva, možno aj tri rády ďalej. na 1:100 000 000, aby nastal prípad, že sa vyskytne nežiadúca reakcia v podobe havárie imunitného systému práve a len, a práve, a len a práve kvôli očkovaniu po zhodnotení anamnézy u dospelého. 

Jasne 1: 100 000 000 stále nie je nula. „Krásne“ na úmrtnosti na covid-19 je, že pravdepodobnosť úmrtia rastie s vekom. Čím starší je človek, tým je pre neho očkovanie bezpečnejšie z pohľadu rizika nepredvídateľnej imunitnej reakcie.  Pretože ,ako som vám ukázal, s vekom rastie aj schopnosť vedieť o konkrétnom jedincovi, či u neho je alebo nie je riziko podivnej reakcie na očkovanie.

Naši rodičia 65+ majú smrtnosť (keď to dostanú, tak umrú) na úrovni 1:8 až 1:5.

Keď porovnám 1: 100 000 000 a 1:5, myslím, že je vec jasná.

Ja 40+ sa pôjdem dať zaočkovať s mojimi rodičmi 70+

Zamyslite sa nad touto matematikou, ktorá kvantifikuje to slovo „môže viesť k…“.  1:100 000 000 vezrus 1:5.

Nabudúce podrobnosti k technológii mRNA vakcíny. Tešte sa, v roku môjho narodenia to bolo betálne sci-fi, dnes to žijeme.

Základné informácie o výrobe a fungovaní vakcíny na Covid-19

Trápi vás, že vakcína na aktívnu imunizáciu voči covid-19 je DNA/RNA vakcína? Nuž, v mäse na nedeľnom obede je viac DNA a RNA ako v milióne dávok vakcíny.

Normálne jú strávime. Pri prvom prechode krvi pečeňou z tej RNA/DNA neostane kameň na kameni.

Neexistuje dnes žiadna liečba, ktorá dokáže zabezpečiť prepis ľudskej DNA.

Čosi malé sa darí pri tej liečbe v cene 2 milióny eur za dávku pre deti so svalovou distrofiou. A aj u nich je treba po 10-15 rokoch (ak sa vôbec dožijú) aplikáciu opakovať, lebo samo telo tie zásahy v každej ďalšej generácii buniek eliminuje viac a viac.

Naopak, ak by sa niekomu podarilo vyrábať liek meniaci DNA človeka v každej jednej bunke tela a stála by 4€, Nobelova cena by bola len víkendovka z mnohých oslavných akcii.

Princípom všetkých vakcín, ktoré sa dnes pripravujú je dodať do tela na okoštovanie/oňuchanie nášmu imunitnému systému nejaký zaujímavý kus koronavírusu.

Buď kus obalu (to sú bielkovinové vakcíny), alebo kus RNA/DNA toho vírusu, alebo niečo, čo je síce iné ako vírus, ale vyvoláva úplne rovnaký výcvik nášho imunitného systému ako kusy vírusu.

Za starých čias sa tie kusy virusu robili tak, že sa vírus, alebo baktéria „prizabila“, aby neškodila, ale ešte vyvolala imunitnú odpoveď. Veľa rizík,  silné nežiadúce účinky. U jednej šarže detskej obrny dokonca vyvolala vakcína rovno ochorenie. Málo prizabili.

A z tohoto sú potom tie mýty.

Dnes tie kusy vírusu celý vírus ani nevideli. Rovno sa vyrábajú len a len tie kúsky, čo treba.

No a keďže tie kúsky sú bielkoviny alebo RNA, tak najjednoduchšie je naučiť nejakú užitočnú baktériu, aby jedla aminokyseliny a vylučovala  kúsky vírus ako odpad. Doslova.

No a na to, aby sme to túto našu baktériu naučili , musíme sa zahrať s jej DNA, takže nakoniec má táto baktéria, čo vyrába základ pre našu vakcínu, rekombinantnú DNA. Spojenú svoju (bateriálnu DNA) a kus DNA, čo kóduje výrobu vakcíny.

Do vášho slovníka vakcinácie:

Rekombinácia – schopnosť, vlastnosť opätovnej spájateľnosti, kombinácia určitých jednotiek, prvkov, látok.

Keďže DNA sa množí ako keď sa pečiatka otlačí na papier, stačí nám jedna matrica, jeden prototyp tej rekombinantnej DNA a ďalšie bakteriálne dcéry si to už odovzdajú z pokolenia na pokolenie.

Čo je pre baktériu odpad na vylúčenie, je pre nás záchrana ľudstva. Vyčistíme, zabalíme do injekčnej formy, pribalíme striekačku a hajde k ľuďom.

Už aby to bolo.