Počas epidémie dochádza k havárii spoločnosti, okrem toho aj umierajú ľudia

Prvé úspechy vírusu osýpok v Prahe – 21 záchranárov vyradených z prevádzky v Prahe, 13 vyradených v Stredočeskom kraji (5 už naspäť v práci), obmedzená činnosť urgentného príjmu motolskej nemocnice pre výpadok 29 zdravotníkov.

Nie, nik z nich sa zatiaľ nenakazil, len pre istotu ostávajú v karanténe.

A to majú  mini-epidémiu v rozsahu 100 chorých na osýpky. Na chorobu, na ktorú Československo a následnej aj Česko aj Slovensko povinne očkuje celú populáciu. Prvá dávka  15.-17. mesiaci veku a v 11. roku života preočkovanie.

Trošku zmapujme cestu týchto 100 chorých.

Niektorí z nich cestovali 1-2 dni pred prepuknutím príznakov v MHD – to máme 20-80 spolucestujúcich. Niektorý pracujú v pekárňach. Niektorí sú vodiči MHD. Tej Pražskej MHD, ktorej už dnes vypadávajú spoje, lebo proste nemá dosť vodičov. Nie to ešte, aby niekoľko desiatok z nich ostalo v karanténe.

Hádam ste si urobili obraz, ako taká jedna epidémia zasiahne fungovanie hospodárstva.  Špeciálne osýpky sú v prvom rade super nákazlivé. Idete okolo nich a vírus vás okamžite začne testovať. Ak máte protilátky vďaka očkovaniu, vírus u vás nemá šancu. Váš osobný imunitný systém zachráni fungovanie spoločných služieb štátu.

Podrobnejšie o tom, ako očkovaní chránia aj neočkovaných v mojom článku tu.

Vaše osobné rozhodnutie o tom, že sa nepodvolíte povinnému očkovaniu prináša nám všetkým až život ohrozujúce stavy. Kolabuje systém zdravotníctva (aj lekári sú ľudia a môžu sa nakaziť),  nemá kto voziť ľudí do práce…

Priatelia, povinné očkovanie je aj o ochrane fungovania našej spoločnosti. 

Budeme len dúfať, že povinné očkovanie na Slovensku je stále na takej vysokej úrovni, že prípadná epidémia sa Slovenska nebude týkať. Že nám nebudú kolabovať základné funkcie a služby len preto, že zabúdame myslieť aj na spolužitie spolu navzájom.

Ak ste len takí obyčajný egoisti a nedokáže vás nejaké spoločné fungovanie štátu presvedčiť, tak na záver článku dám aj pár celkom individuálnych obrazov.

Spalničky nejsou banální onemocnění. Z pohledu statistik European Centre for Disease Prevention and Control: Pokud onemocní 100 osob, pak se

  • u 7 až 9 dětských pacientů objeví infekce uší, která může vést a ke ztrátě sluchu,
  • a u 1 až 9 pacientů dojde k zápalu plic, což je nejčastější příčina úmrtí u malých dětí.

U jednoho z 1000 nemocných

  • infekce napadne mozek a rozvine se encefalitida, jež může vést k nevratnému mentálnímu poškození dítěte.
  • Jeden z 1000 nemocných pak v důsledku infekce spalničkami zemře.

Koľko detí je na vašej ulici vo veku 3-16 rokov? 100? 200? No tak si predstavte, že 7-18 z nich na 100% dostane infekciu uší. Vaše deti, dedi vašich susedov. Tých, čo denne stretávate.

Iste máte v príbuzenstve nejaké tie roztomilé novorodeniatka. Veď denne sa na Slovensku narodí okolo 156 detí. Za týždeň je to vyše 1000 novorodencov.

Vedle toho může dojít k rozvoji velmi závažné komplikace označované jako subakutní sklerotizující panencefalitida, při níž spalničkový virus pomalu napadá centrální nervový systém dítěte, až nakonec dojde k úmrtí. Toto onemocnění, kdy se virus po předchozí infekci znovu aktivuje, je nevyléčitelné a drtivá většina nemocných umírá během tří let od manifestace choroby.

Pokud onemocní spalničkami kojenec, je výskyt této komplikace 1:600 nemocných. Nejzranitelnější skupinou jsou pak novorozenci a kojenci, kteří vzhledem ke svému věku ještě nemohou být očkováni:

Zdroj: Spalničky se znovu objevují v Česku. Na vině jsou odpůrci očkování i liknavost státu – Zdravotnický deník

Ak sme sa ako jednotlivci dohodli, že budeme vytvárať akési spoločenstvo, ktoré nazveme štát, tak automaticky na túto vyššiu entitu, na svoj štát prenášame aj nejakú časť svojich osobných slobôd.  Aby nám všetkým spoločne štát fungoval, musíme si plniť niektoré povinnosti. Napríklad podrobiť sa povinnému očkovaniu, ktoré sme si sami sebe prikázali. Lebo my sami sebe tvoríme náš štát.

Môžete chcieť veľký štát ako ho chcú socialisti. Môžete chcieť malý štát, ako ho chcem aj ja, pravicový liberál. No každý jeden príčetný chápe povinnosť štátu zabezpečovať ochranu svojich občanov pred smrťou hladom a na choroby.

Ročne sa narodí na Slovensku cca 57 900 detí. To je cca 57 900 detí, ktoré  spinkajú medzi nami a ešte nemajú tých 15 mesiacov, aby mohli byť zaočkované. Týchto 57900 slovenských detí spolieha len a len na kolektívnu imunitu. Spoliehajú na nás, že na ne myslíme.

GDPR je pre lekárestvo a celé zdravotníctvo známa a dávno fungujúca príručka

Pre nás zdravotníkov, lekárnikov zvlášť platí, že sa pri zmienkach o GDPR len usmievame popod nos.
 
Tá smernica neprikazuje nič, čo my zdravotníci, už dávno pradávno nepoznáme a nerobíme. Pretože základom nášho nakladania s údajmi, či papierovými alebo elektronickými, je „dodržanie mlčanlivosti“.
 
Nič viac od nás tá smernica nechce. Len dodržiavať mlčanlivosť. V prípade IT riešení je to šifrovanie, kontrola prístupov, zálohovanie a všetko pekne v zmysle správnych praxí. Tak ako sme my naučení na Správnu lekárenskú prax už odpradávna.
 
Keď som kontroloval povinnosti, čo tá smernica nakladá, len som si skontroloval dve veci
 
1. vyňatie zdravotníckych údajov z povinnosti osoby súhlasiť
2. vyňatie zdravotníckych údajov z povinnosti mazať na požiadanie osoby
 
Oboje tam je a teda je stále všetko tak, ako bolo doteraz.
 
Všetky iné sektory spoločnosti, ktoré neriešia primárne zdravotné informácie, sú samozrejme zhrozené, že by mali začať dbať na mlčanlivosť a dokonca by mali mazať údaje, ktoré zhromaždili.
 
A chápem, že sú mnohí zhrození, že profilovanie sa považuje za nezákonné. Nuž priatelia, staňte sa zdravotníkmi a môžete.
 
No kto z vás to má, ak nie lekárnik? 😉

O drogovo závislých sa musí niekto druhý starať, preto je tam to slovo „závislých na“

Drogy, teda látky vyvolávajúce závislosť,  sa vyznačujú jednou zásadnou vlastnosťou, podľa ktorej sa tieto látky aj pomenúvajú – závislosťou.

Závislosť drog sa delí na dve skupiny:

  1. psychická závislosť
  2. fyzická závislosť

Veľmi zjednodušene pre pochopenie sa dá povedať, že psychickou závislosťou trpí naše vedomie, náš mozog.  Máme dobré pocity a tie si chceme zopakovať. Postupne sa dostane naše vedomie do stavu, že normálne a dobré pocity máme len pri nenulovej hladine látky v tele. A pri nulovej hladine sa dostavujú vrcholne nepríjemné pocity. A tým sa chceme vyvarovať.

V prípade fyzickej závislosti sa rozprávame o zvyšku tela – o ostatných orgánoch. Látky vytvárajúce fyzickú závislosť dostanú naše vnútorné orgány do stavu, že dobre fungujú len pri nenulovej koncentrácii tejto látky v tele. A pri nulovej fungujú zle.

Z takýchto informácií by sa dalo mylne vyvodiť, že veď stačí len pravidelne dodávať látku a všetko by bolo v poriadku. A tu nastupujú dve zrady:

  1. niektoré časti tela si zvyknú a vyžadujú stále väčšie koncentrácie, aby dobre bolo
  2. niektoré časti tela sú vplyvom látky vždy mimo schopnosti správne fungovať

S tou prvou zradou, s toleranciou, je spojený problém, že iné časti nášho tela si toleranciu nevytvárajú.

Klasickým príkladom je smrt udusením pri predávkovaní heroínom. Receptory bolesti v tele si vytvoria postupne toleranciu a na ich udržanie v kľudovom stave je potrebná stále väčšia dávka.  Naproti tomu – dýchacie centrum v mozgu si toleranciu nevytvára. Takže keď navýšite dávku pre prekonanie tolerancie na bolesť, súčasne si tak utlmíte dýchacie centrum až tak, že proste prestanete dýchať.

Aby sa to nestalo, musí na vás niekto dávať pozor.

A tu nastupuje tá druhá zrada – pod vplyvom látky nefungujete tak, že ste samostatný jedinec, že sa dokážete o seba postarať, že vás ochraňuje pud sebazáchovy a čo ja viem čo ešte. Musíte mať stále niekoho, kto sa bude o vás starať ako o miminko. 

To by bolo len tak zo základu tie 4 najzásadnejšie problémy drogovej závislosti.  Všimnite si, že vo všetkých je úplne jedno, ako by boli drogy dostupné.  Či by štát robil alebo nerobil prohibíciu, tieto prejavy sú vždy prítomné. Sú to vlastnosti tých látok. Preto sa im hovorí látky vyvolávajúce závislosť. 

Ako lekárnikovi mi je naozaj jedno, čo budete zo svojim osobným životom robiť. A súčasne ako lekárnik viem, že ma ako zdravotníckeho pracovníka  zavoláte, keď bude potrebné sa o vás postarať.  Preto, skôr ako sa rozhodnete urobiť niečo so svojim životom, čo bude na 100% vyžadovať moju pomoc, musím vás na to upozorniť. Nie kvôli vám, ale kvôli sebe. 

Prvé užitie látok vyvolávajúcich závislosť vás dostáva do stavu, ktorý je popísaný regulárnou medicínskou diagnózou.  Už vy nerozhodujete o svojom tele. Už telo začne rozhodovať, ako bude vyzerať váš ďalší život. Už ho nemáte plne pod kontrolou. Preto je to medicínska diagnóza. Rovnako ako cukrovka či vysoký tlak alebo depresia.

Občania s diagnózou v Európe 21. storočia musia dosť zdravotnú starostlivosť. Tak sme sa vzájomne v Európe v 21. storočí dohodli.

Môžeme sa handrkovať, ako sa má štát postaviť k perzekúcii a prevencii drogových závislostí. Je úplne jedno ako sa to nastaví.

Vždy je len a len dôležité, koľko bude ľudí, o ktorých sa budeme musieť starať.  Do istej hranice to ako spoločnosť zvládneme. Zvládnu to jednotlivci, zvládne to štátny rozpočet, zvládneme sa na to poskladať vo forme darov pre nízkoprahové nadácie.

No existuje v každej spoločnosti hranica, kedy sa vyčerpajú všetky kapacity pomoci blížnemu svojmu a závislí ľudia začnú umierať na ulici.  Snáď sa mi v prvej polovici článku podarilo vám ukázať, že k tomu momentu vždy musí neoddiskutovateľne dôjsť.  Je to vlastnosť tých látok – závislosť na