Prevencia – silné opatrenia, po ktorých sa nič nestane

Predstavte si, že výsledkom, hmatateľným výsledkom vašej práce má byť čistá nula. Nič. Prázdno. Tak takto pracujú hygienici a všetci, ktorí im pomáhajú. Musia vyvinúť vysokú aktivitu, aby dosiahli nič. A presne tomu sa hovorí prevencia.

Na covid-19 dnes nie je liek. Aj to málo antivirotík, ktoré vstupovali do arény, postupne z boja vypadáva porazených. Musíme byť objektívny, už v momente vstupu boli tak na 60-70% úspechu vo svojich domovských chorobách. Očakávania a túžby predčia objektívnu skutočnosť. Takže jediné, čo nám ostáva do vakcíny, je prevencia.

Keď má byť výsledkom nič, veľmi ťažko sa hľadá kompromis medzi spôsobom života a opatreniami. Z podstaty fungovania vzdušnej vírusovej  choroby nemôžete začať s troškou a postupne  sprísňovať a zväčšovať tlak opatrení. Medzičanom by ste mali toľko nakazených, že už by nebolo pre koho robiť prevenciu.

Sme zvyknutí, že prevencia rakoviny, prevencia kardiovaskulárnych ochorení sa robí práve smerom od malých k väčším opatreniam. Sme zvyknutý, že v prípade NElietajúcich infekcii vieme prísne ohraničiť miesta výskytu a máme kopu času.

Všetky naše doterajšie skúsenosti s prevenciou NElietajúcich chorôb sa dnes nedajú aplikovať.

Nový koronavírus lieta vzduchom!

Tak ako more nie je hranica, ale cesta, rovnako vzduch nie je hranica, vzduch nie je bariéra medzi ľuďmi, ale cesta. Vzduch je pre patogény luxusná diaľnica bez obmedzení rýchlosti.

Preto v prevencii lietajúcich chorôb musia hygienici  pracovať proti trom zásadným prekážkam:

  1. ľudia sú zvyknutí na niečo úplne iné
  2. prevencia musí postupovať od silných k slabším a citlivo hľadať mieru
  3. aj tak to lieta vzduchom

Predstavte si, že máte 3 šialené prekážky a výsledkom musí byť nula. Výsledkom musí byť, že sa nič nestane, nikto neochorie, nikto nepocíti na vlastnej koži, čo to je utrpenie z choroby.

Pri takto rozdaných kartách je samozrejmé, že mnohí budú hovoriť, že všetky opatrenia boli úplne zbytočné.  Veď sa nič nestalo.  Mnohí budú hovoriť, že sa pokojne mohli aplikovať oveľa miernejšie opatrenia. A mnohí z tých mnohých dokonca budú mať aj pravdu.

Áno, pokojne to mohlo byť tak, že by boli bývali boli stačili aj miernejšie opatrenia.

V prevencii však nemáte luxus laboratórnych podmienok a možností A/B testovania. Nemôžete si vybrať time-out a na dvoch paralelných skupinách ľudí niekde v pokoji Dachau otestovať dve rôzne stratégie, potom rok vyhodnocovať nazbierané dáta a po dvoch rokoch uzavrieť výskum s tým, že stratégia B je efektívnejšia.

V prevencii môžete použiť len historické vedomosti a skúsenosti z chýb predkov. Moderná infektológia má tak 30-40 rokov. Všimnite si, že posledná lietajúca celosvetová infekcia tu bola pred viac ako 100 rokmi.  Čo bolo 50 rokov pred antibiotikovou érou, ktorá totálen zmenila dáta. A ďalšia niekedy v čase 30 ročnej vojny v prvej polovici 17. storočia. To sú fakt použiteľné skúsenosti – leda tak pre fantazákov a scifistov.

Možno aj máte supr-čupr matematické modelovacie nástroje na superpočítačoch. Možno aj máte supr-čupr inteligentných a bystrých ľudí v tíme. Ale nemáte žiadne dobré vstupné dáta. Ani tie počítače ani tí ľudia nemajú nič poriadne, s čím by mohli pracovať.

Suma sumárum – nemáte dáta, nemáte občanov so skúsenosťou, nemáte milosrdný smer od slabých opatrení k silnejší, lieta to vzduchom a musíte dosiahnuť hmatateľné nič. Tak presne tomu sa hovorí poslanie k posraniu. Tak presne tomu sa hovorí prevencia.

Aj ja som vždy po boji generál. Aj vy, že?

Potrebujeme štatisticky relevantné dáta o výskyte Covid-19 v populácii

Ak by sme boli pred voľbami, teda tak 14-21 dní pred tým ako sa budeme rozhodovať natvrdo, tak by sme si dali urobiť relevantný prieskum založený na vedeckej metóde.

  • V zmysle vedeckej metódy by sme vybrali veľkosť a zloženie vzorky respondentov
  • V zmysle vedeckej metódy by sme sme formulovali otázku.
  • V zmysle vedeckej metódy by sme interpretovali zistené výsledky.

Ako významne stúpne počet chorých, keď sa uvoľnia prísne segregačné opatrenia? (dnešný stav nie je nič iné, ako snaha segregovať ľudí od seba navzájom s cieľom minimalizovať kvapôčkový kontakt)

Vieme to?

Nevieme ani aký je dnešný stav, nie to, aby sme vedeli vyhodnotiť zmenu spôsobenú zmenou režimových opatrení.

Jedným z parametrov je, koľko máme dnes chorých. Ale myslím, skutočne chorých

  • vrátane bezpríznakových nosičov
  • vrátane medzičasom vyliečených (s protilátkami ale bez vírusu)
  • vrátane ľahko chorých, čo sa nepriznajú kvôli minimálnej mzde na dohodu
  • vrátane chorých v nemocniciach
  • vrátane…

Lebo práve aj týchto skupín sa týka problematika prenosu z človeka na človeka kvapôčkovým prenosom.

Druhým parametrom je, akú hodnotu reálne má dnes číslo R0 pri dnes nastavených opatreniach. (R0 – počet ľudí, ktorých nakazí jeden chorý pobehujúci voľne po obchodoch, uliciach a bratislavskej hrádzi a na Bankove.)

Na to už potrebujeme minimálne dve poriadne vedecké merania z odstupom času, aby sme videli trendy pri súčasných opatreniach (aby mi rozumeli v politickej strane – pri súčasnom štýle vedenia kampane)

Keď zmeníme opatrenia, musíme znovu zmerať, vedecky zmerať, výskyt covid-19 v populácii.  Len na základe merania vieme povedať čo skutočne zmena v opatreniach spôsobila.

Hlavne a to hlavne musíme vedieť, ako to vyzerá s „prevalenciou“ v populácii, ktorá neskončí na posteli, ale bude napriek slabým príznakom chodiť do práce, nakupovať, venčiť psa po okolí a klábosiť so susedmi vo výťahu.

Naučme sa pravidelne merať výskyt v populácii

Ten vírus tu bude dlho, potrebujeme vedieť koľko ho máme okolo seba, ako sa správa jeho výskyt vo vzťahu k zmenám v správaní sa obyvateľstva.

Potrebujeme sa porovnávať so susednými krajinami a postupne sa otvárať medzištátne aj pre pohyb osôb.

Ak dva štáty dlhší čas vykazujú úplne rovnakú prevalenciu COVID-19 nemá žiaden zmysel, aby boli medzi takýmito štátmi hranice zavreté pre ľudí viac, ako sú zavreté vnútorné medziokresné, medziregionálne hranice. Pohyb medzi štátmi  aj v otvorenej EU  je oproti pohybu medzi okresmi či regiónmi len slabý odvar. 

Musíme si navzájom v EU dôverovať, že čísla o výskyte sú navzájom dôveryhodné.  Že pravdepodobnosť, že cez hranice príde nakazený je rovnaká až nižšia, ako že príde nakazený z Bratislavy na víkend do Svidníka.

Keď nemeriame neriadime

Je také manažérske pravidlo – čo nemeriam, to neriadim. Ak máme aj naďalej riadiť chorobnosť, musíme merať. Ak merať, tak mám na mysli merať vedeckou metódou. 

Článok sa venuje inému testovaniu, ako je testovanie podozrivých prípadov a osôb z okolia už preukázateľne chorých na covid-19. Toto testovanie slúži na lokalizáciu a cielenú karanténu konkrétnych osôb.

Článok sa venuje meraniu pre účely riadenia plošných nešpecifických opatrení, ich zmien v čase a vyhodnocovania, kto mal pravdu. Či Sulík alebo Matovič.

Teórii sa nám tu rojí, ako robotníc v úli. Ale čo je tá teória zač?

Treba sa pozrieť, kam sa zaraďuje vedecká teória v systematike vedeckého skúmania. Nie je to pozorovanie, nie je to pokus, nie je to metaštúdia. Je to teória.

V systematike vedy teória znamená, že si niekto niečo myslí, že by eventuálne tak nejako malo byť pravda, ale musí sa to ešte nezvrátiteľne potvrdiť, aby sa to stalo vedeckým faktom. Alebo sa nájde čo i len jeden kontrapríklad a je po teórii.

Hierarchia vo vede zabezpečuje, že sa dokážeme trochu orientovať v teóriách. Od „renomovaných“ inštitúcii sa očakáva, že budú silou svojej reputácie brzdiť publikovanie čohokoľvek, čo koho napadne. Takže väčšinou z lepších univerzít vypadávajú teórie, ktoré aj niečo vydržia v čase. Teórie, ktoré sú založené na nejakých pevných základoch a z týchto základov predpovedajú, že budúce pokusy budú v súlade s ich teóriou.

Jednou z najtvrdších teórii je Eisteinova teória relativity. Čosi postuloval, čosi načrtol a vedci sa už 60-70 rokov snažia útočiť z každej strany, len aby ju vyvrátili. Každý takýto pokus o rozvrat však vychádza presne v súlade s predpoveďami jeho teórie.

Dobrú teóriu každé ďalšie pozorovanie a pokusy potvrdzujú. Potvrdzujú sa očakávania a predpovede z teórie vyplývajúce. No sama o sebe, teória ešte stále nie je vedeckou pravdou. Ani tá Eisteinova.

Mimochodom, aj heliocentrický systém planét, alebo planetárny model atómu boli svojho času uznávané teórie. Dnes tu je Veľký trest a Heisenbergov princíp neurčitosti.

Dnes sa ku covid-19 rojí teórii, že by aj včelín závidel. Ale merania, výskumy, tie potrebujú čas. Ľudia by dnes chceli informácie najlepšie včera. No pravda je taká, že dnes len a len teoretizujeme ako eventuálne bude. Nostradamus hadr.

Aj v tej oxfordskej teórii sa píše hneď v nadpise: Fundamental principles of epidemic spread highlight the immediate need for large-scale serological surveys to assess the stage of the SARS-CoV-2 epidemic | medRxiv (potrebujeme merať, skúmať, aby sa ich teória potvrdila alebo vyvrátila)

Aby som prispel aj ja jednou teóriou

Vysvetlenie koncentrovanej úmrtnosti počas epidémie Covid-19 by mohol byť akýsi ad-on. Je to čosi navyše.

Časť mŕtvych berie ostatným ochoreniam – pacienti by tak či tak umreli, mali by v úmrtnom liste rovnaký dátum a inú diagnózu. To sa bude dať vyhodnotiť až o rok, keď sa porovnajú medziročné štatistiky. Ak bude rok 2020 oproti 2019 vykazovať výrazný pokles úmrtí na iné ako covid-19, tak mám pravdu.

Časť mŕtvych má na svedomí covid-19 a keby tu nebol, tak by títo mŕtvy mali v úmrtnom liste aj inú diagnózu aj iný dátum. Charakteristickou skupinou v tomto budú superohniská, ako napríklad domovy dôchodcov.

Časť mŕtvych sú dôsledky havárie systému – takzvané odvrátiteľné úmrtia, čo je aj za bežných okolností teoretický konštrukt a v dnešných dňoch ale že úplne teoretický konštrukt. Toto sa meria nepriamo, sledovaním takých parametrov, ako je časová medzera medzi prvými príznakmi a prvým vyšetrením či podaním prvej liečebnej dávky (napríklad v onkológii). Dojazdy sanitiek, počet pacientov na jedného špecialistu, čakacie doby a tak podobne. Následne sa to porovná medzištátne, medzi systémami. Hovorím, je to teoretický konštrukt. Akokoľvek, všetky tieto parametre sa zhoršujú v čase núdzového režimu.

Takže tú máme dve nové neprázdne množiny, ktoré boli v marci 2019 prázdne.

Ale ja nie som z Oxfordu, ja si môžem publikovať teórie aké len chcem.